Kam so zvyškami vareného alebo pečeného kuracieho mäsa?

Zemiaková baba

Známa česká autorka kuchárskych kníh a majiteľka prvej koncesovanej školy varenia v Čechách, Anuše Kejřová, si v predslove ku kuchárskym predpisom v jednej zo svojich kníh takto povzdychla: „cesta do mužova srdce vede žaludkem (bohužel)“. 

Hoci v mojom prípade cesta do srdca môjho muža vedie aj inakiaľ než len cez žalúdok (našťastie), s Anušou rozhodne súhlasím v tom, že vyhovieť partnerovým chuťovým pohárikom je výhodné pre obe zúčastnené strany – pre kuchára aj pre stravníka. A vlastne, je úplne jedno, či žena varí mužovi alebo naopak; spoločný pôžitok z jedla a radosť, že partnerovi chutí doma uvarené jedlo, sú pocity, ktoré vzťahu môžu len pomôcť.

Lenže, dostať sa u partnera do pozície kuchárskej bohyne vôbec nie je ľahké. V časoch, keď sme si s mojím mužom začali nažívať v jednej domácnosti a ja som sa snažila variť najlepšie ako som vedela, on akosi často spomínal kuchárske umenie svojej mamy a jej skvelé jedlá. Lebo, ona varí naozaj úžasne, to sa musí povedať. Mojím snom v tej dobe bolo jediné; aby môj manžel raz povedal „to bolo výborné, presne ako od mojej mamy“.

Zistila som, že ak si chcem nájsť cestu k žalúdku svojho drahého, musím sa naučiť podľa receptov jeho mamy minimálne tri jedlá – vianočnú kapustnicu, vianočný kapustový osúch a zemiakovú babu.

Ako na prvú som si trúfla na zemiakovú babu. Vypýtala som si od Evky recept, zopár krát ju s ňou upiekla a potom som ju začala skúšať doma sama. Hneď na prvý, a bohužiaľ ani na druhý krát sa búrlivé ovácie z mužovej strany nekonali – ale postupne som na babe vychytala všetky chybičky a odhalila všetky úskalia…a viete čo? 

Minule mi to povedal: „To bola baba presne ako od mojej mamy.“ A keďže baba okrem iného poskytuje aj úžasný priestor na upotrebenie zvyškov, rada sa s vami o tento recept podelím. Ja som do nej tento krát zakomponovala kuracie mäso, ktoré mi ostalo z vývaru.

Continue Reading

Máte doma 4 prezreté banány? Sem s nimi!

Banánové muffiny

Od malička som mala zberateľské sklony. Keď som bola školáčka, zbierala som céčka a známky, potom kamene a mušle, neskôr nálepky. V predpubertálnom období ma chytilo obdobie plyšákov, ktoré ale našťastie veľmi rýchlo skončilo, lebo sa ukázalo ako maximálne nerentabilné a priestorovo náročné. Objavilo sa aj obdobie zbierania receptov, z ktorého mám teraz asi najväčší úžitok, lebo mi z neho ostal poriadne hrubý šanon plný receptúr z vtedy vychádzajúcich časopisov – zo Slovenky, Života aj z Praktickej ženy; dnes už naozajstný zberateľský materiál.

Počas strednej školy moje zberateľské nutkanie pokračovalo zbieraním pohľadov od chlapcov, ktorí sa mi páčili a na vysokej som zase začala považovať za aktraktívne zbieranie neprespatých nocí. Páni moji, ako by sa mi teraz zišla tá ľahkosť a energia, a akou sa mi vtedy zbierali prebdeté nočné hodiny!

Najkurióznejším zberateľským počinom však bolo zberateľstvo vreciek na nevoľnosť, ktoré som si brala z lietadiel počas výletov do zahraničia; dokonca som o ne prosila aj ďalších lietajúcich známych. Mali peknú potlač – s logom aerolínií, ale odkedy začali niektoré letecké spoločnosti dávať do lietadiel čisto biele sáčky bez potlače, začala sa javiť táto zberateľská vášeň ako dosť čudný koníček.

A tak som sa zase vrátila k zbieraniu receptov. Je to priestorovo úsporné, lebo dnes už recepty skladujem v telefóne alebo v počítači, finančne nenáročné a časovo flexibilné. A aj praktické, lebo recepty využijem určite lepšie, ako plyšáky na poličke alebo zbierku známok v albume.

A mám aj zopár kategórií, ktoré zbieram obzvlášť rada – napríklad recepty z banánov. Medzi moje obľúbené patria napríklad tieto banánové muffiny.

Continue Reading

Cuketovo-cestovinový rýchlorecept

Cestoviny s cuketou

Cestoviny, cukety a paradajky, to je taká moja letná klasika. Vyskúšala som ich už v mnohých variantách, ale táto je zatiaľ tá naj. Jednoduchá, rýchla, ľahká a…lahodná. V recepte je možné použiť čerstvo uvarené cestoviny, aj ich zvyšok; v horúcej zeleninovej omáčke sa totiž krásne prehrejú a vo finále bežný stravník ani nepozná, že by špagety mohli pochádať napríklad zo včerajšieho obeda. 

Continue Reading

Cuketový polievkový rýchlorecept

Cuketová polievka

Cuketa je ten typ zeleniny, na ktorú nebude hádam nikdy dosť receptov. Keď raz začne rodiť, človek má dosť čo robiť, aby ju stíhal oberať, nieto ešte strácať čas s hľadaním spôsobov, ako ju využiť. Takže, na cuketu je dobré byť pripravený a preto pokračujem v budovaní svojej cuketovej zbierky receptov. Tento rok som sa v rámci eliminovania cukiet povenovala aj čomusi tak obyčajnému, ako je cuketová polievka.

Lebo…aj obyčajná cuketová polievka môže chutiť neobyčajne. A pri honbe za dokonalou chuťou netreba vždy siahať len po kuracom vývare a šľahačkovej smotane. Títo verní druhovia hodvábne jemných krémových polievok ma v lete až tak nelákajú; v horúcich letných dňoch siahnem radšej po obyčajnom zemiaku a…čerstvých bylinkách. V kombinácii s tymiánom a mätou mi cuketová polievka tak zachutila, že ju rovno zverejňujem celému svetu. Bylinky totiž dokážu zázraky a z všedného jedla dokážu spraviť povšimnutia hodný pokrm. A to sa stalo aj jedného letného dňa, keď som vytrhla z kvetinového záhonu zablúdený mätový výhonok a rozmýšľala, čo s ním. 

Continue Reading

O vode (7. týždeň Prečítaného leta)

Melónová limonáda

Voda patrí k letu presne tak isto, ako k vareniu. Bez vody by nebolo žiadne kúpanie na jazere či na kúpalisku, ale ani jedlo na stole. Predstavte si napríklad takú polievku bez vody. Alebo skúste bez vody uvariť zemiaky, spraviť kompót, udusiť mäso či zamiesiť na chlieb.  

Nuž a bez vody by sme neboli ani my, ľudia. Dnes to preto bude o vode, o smäde a o tom, ako smäd zahnať. A aj o tom, ako súvisí so zaháňaním smädu napríklad taký melón.

Tak si vložte nohy do lavóra s vodou, nech vám nie je horúco, k sebe si postavte pohár alebo fľašu s čímsi tekutým a čítajte. A sem tam sa nezabudnite napiť.

Continue Reading

O pečení (6. týždeň Prečítaného leta)

IMG_9002_txt

V týždni o pečení snáď ani nemohol byť lepší kandidát do rúry, než tento banánovo-čokoládový koláč.

Jedným z dôvodov je, že doma sme mali v tom čase zopár urastených žltých krásavcov, ktorých práve začínali zdobiť jemné čierne bodky. Po ingrediencie teda stačilo zájsť do misy na ovocie stojacej na kuchynskej linke. 

Ďalším je fakt, že banány patria pri pečení medzi moje obľúbené suroviny; rada v nich totiž objavujem nové spôsoby využitia. Vďaka banánom sa v kuchyni cítim prinajmenšom ako bádateľ na výprave do Antarktídy. V mojej zbierke receptov tak utešene pribúdajú rôzne banánové dezerty a toto je jeden z nich.

No a…dôležitým dôvodom je aj to, že najradšej pečiem sama. Pečenie v spoločnosti mojej maličnosti je pre mňa terapiou, lebo priamo úmerne so zväčšujúcim sa počtom špinavých mís, plechov a šľahacích metličiek pod mojimi rukami je moja myseľ čistejšia a jasnejšia.

Keď však ide o pečenie s deťmi, je fajn siahnuť po recepte, ktorý ponúka množstvo jednoduchých zaujímavých činností a momentov pre objavovanie nového a pre opakovanie poznaného. 

Dnes to bude teda o tom, čo sme s deťmi upiekli a čo sme počas pečenia postvárali.

Continue Reading

O starých rodičoch (3. týždeň Prečítaného leta)

Domáci zemiakový chlieb

Starí rodičia sú synonymom histórie. A aj múdrosti, šetrnosti a skúseností. A je úplne jedno, či ide o mojich starých rodičov, starých rodičov mojich detí, či starých rodičov mojich prastarých rodičov. Alebo tých vašich.

Myslím, že je úplne prirodzené, a že to vždy tak bolo a aj bude, že každá generácia si so sebou nesie svoje bremeno, ťažšie alebo ľahšie a pozerá sa na svet optikou svojich vlastných skúseností, problémov a radostí. Preto žiadna generácia nie je rovnaká. Každá je jedinečná a neopakovateľná a rozdiely medzi nimi poskytujú priestor nie len pre obdiv aj pre nedorozumenia.

Nechcem však letnú bezstarostnosť rušiť filozofovaním; článok o starých rodičoch bude maximálne odľahčený a pozitívny.

Preto som chcela tento týždeň s deťmi pripraviť také jedlo, ktoré by malo všetky vlastnosti, ktoré na predchádzajúcich generáciách obdivujeme. Aby z neho dýchala história, skúsenosti, ale aj múdrosť a šetrnosť. A zároveň také, aby si z jeho prípravy detváky odniesli poučenie aj zábavu.

Nech rozmýšľam ako rozmýšľam, takýto pokrm je iba jeden. Domáci chlieb. Ten, ktorým sa živili naši predkovia a ktorý zabezpečil ich prežitie. Ten, ktorý sa nám nikdy nepreje. Ten, ktorého upečenie si vyžaduje trošku cviku a skúseností; tie sa dedili z generácie na generáciu. A ktorého príprava môže byť vedeckým zážitkom, pretože na to, aby sme mohli pozorovať bublajúce droždie alebo rastúci kvások je treba špecifické podmienky.

A navyše, v dnešnej dobe, kedy väčšinu potravín kupujeme, by malo každé dieťa mať možnosť zažiť a vidieť, ako sa pečie chlieb. Pretože vytiahnuť čerstvo upečený bochník z rúry a zahryznúť sa do mäkkej striedky s chrumkavou, vypečenou kôrkou, to je pocit na nezaplatenie. O to viac, že takýto zázrak ste si dokázali vyrobiť sami.

Continue Reading

O rastlinách (2. týždeň Prečítaného leta)

tvarohová nátierka

Keď som rozmýšľala nad tým, ako zmysluplne (a zároveň deťom primerane a kulinársky so cťou) poňať tému o rastlinkách, napadlo ma veľké množstvo možností. Ísť s deťmi na prechádzku do okolitých polí, vyjsť si spoločne na trh, zasadiť žeruchu, naklíčiť strukoviny v klíčiacej miske, ísť sa pozrieť k babke do záhrady ako rastú paradajky a iná zelenina…

Ale viete čo? Nakoniec som sa rozhodla, že výletíky za rastlinkami síce budú, ale tento krát ostaneme doma. A objavíme to, čo nám rastie priamo pod nosom, a aj to, čo máme doma v špajzi.

Deti však budú nielen poznávať ale aj ochutnávať. Lebo čo by to bol za kuchársky blog, keby sme si neotestovali chuť rastliniek priamo v doma pripravených jedlách? Nuž a asi by som to ani nebola ja, keby som do repertoáru nachystaných pokrmov nezahrnula aj nejaký zvyšok – tento raz tvaroh. A aby sme si precvičili mozgové závity, bude v tom aj trocha matematiky.

Naše rastlinkové poznávanie odštartujeme dôležitým posolstvom, ktoré chcem deťom priebežne (až kým nebudú dospelé) opakovať. Chcem, aby vedeli, že rastlinkám vďačíme za to, že máme čo dýchať, že máme plné brušká a že je tu na zemi tak pekne. Teda aspoň tam, kde rastie čosi zelené. Lebo ja som v púšti síce bola a nebolo tam škaredo, ale lesy a lúky zarastené letnými kvietkami a záhrady plné ovocia a zeleniny sa mi páčia oveľa viac.

Continue Reading

O prázdninách (1. týždeň Prečítaného leta)

zmrzlina zo Salka

Prázdniny. Čo sa vám vybaví, keď si spomeniete na tie svoje? Keď sa nad tým zamyslím, pre mňa boli prázdniny vytúženým časom, lebo som mohla čítať. Posledných desať rokov, ktoré boli v znamení prvých pracovných skúseností, budovania vlastného bývania, a neskôr dvoch tehotenstiev a starostllivosti o dvoch malých človiečikov, som knihy odsunula na vedľajšiu koľaj. Akosi na ne nebol čas. Okrem čítania kuchárskych kníh si spomínam iba na siedmich zhltnutých Dominikov Dánov, jednu Keleovú-Vasilkovú, štyri knihy o zdravom životnom štýle, dve knihy o Tour de France, a niekoľko skalpov s menami Martin Pollack, Bea Johnson, Kevin Leman a Adele Faber, pričom Weizsäcker a Bauman ostávajú stále rozčítaní. 

Tu by som svoje spomínanie ukončila, lebo o mňa momentálne až tak nejde. Ide najmä o to, že si veľmi želám, aby moje deti mali ku knihám pozitívny vzťah. Ak už raz nebudú hltať Verneovky, Foglarovky či Harryho Pottera, nech čítajú aspoň kuchárske knihy :D.

Ale žarty bokom. Tento týždeň bude patriť symbolu leta a prázdnin – zmrzline. Nie však kupovanej, ale domácej. Najkôr si ju vyrobíme a potom, keď ju dojeme, zahráme sa na zmrzlinkové počítanie. A potom si prečítame príbeh, v ktorom sa objaví aj už spomínaná ľadová dáma. Tešíte? My sme sa tešili veľmi 🙂

Continue Reading

Čo sa bude diať na blogu počas prázdnin?

Prečítané leto 2017

Taaak a je to tu zas. Leto, prázdniny, slnko, zmrzlina, stanovačky, voda, letné tábory, dovolenky, grilovačky, a hlavne – ODDYCH.

Keďže posledné týždne som prežila veľmi veľmi rýchlo a vplyvom rôznych okolností a udalostí to bolo psychicky aj fyzicky dosť náročné obdobie, leto som sa rozhodla venovať predovšetkým oddychu. Ale hlavne – svojim deťom. Kvôli blogu to bolo pre mňa nie celkom ľahké rozhodnutie, lebo práve on mi dáva veľa radosti, o ktorú som nechcela prísť. Na druhej strane, berie mi aj veľa energie, ktorú momentálne potrebujem odniekiaľ získať naspäť.

Ktosi tam hore to však skvele riadi a preto v momente, keď som mala rozpísaný článok o tom, prečo si dám v lete s blogovaním pauzu, objavila sa Viki. Slovo dalo slovo a ja som prijala ponuku od dievčat z Prečítaného leta byť súčasťou ich prázdninového projektu. Bola som nadšená, pretože Prečítané leto si ma hneď získalo a umožnilo mi skĺbiť pred tým neskĺbiteľné – vlastné deti a blog.

Nasledujúce dva mesiace budú teda nielen o varení, ale najmä o deťoch, o čase strávenom s nimi, o čítaní, o spoločnej zábave a spoločnom objavovaní, šmrncnutom omrvinkovskými myšlienkami.

Počas najbližších deviatich prázdninových týždňov sa tak môžete tešiť na veselé aktivity, ktoré budeme robiť spolu s Lukáškom a Kubkom. Naše dobrodružstvá nájdete každý týždeň nielen tu na blogu, ale aj na Facebooku Do poslednej omrvinky a Prečítaného leta.

Continue Reading
1 2 3 7