Môj obľúbený spôsob, ako spotrebovať otvorené balenie tvarohu

 

tvarohový krém

Tento dezert sa nesie do slova a do písmena v hesle “čo dom dal”. A zároveň je mojím obľúbeným spôsobom ako zatočiť s otvoreným balením tvarohu. K tvarohu máme totiž v našej rodine veľmi rôznorodý vzťah – naše tvarohové chute sa nie vždy stretávajú v tých istých jedlách. Občas teda riešim otázku, čo s načatým tvarohom. 

Nuž, a toto je môj obľúbený spôsob ako ho minúť. Pretože tvarohový krém zjem bez problémov aj sama, bez cudzej pomoci, a vôbec necítim potrebu sa s niekým oň deliť. 

Jeho ďalšími výhodami je jednoduchosť a expresná príprava. Skúsite ho aj vy?

Continue Reading

Ako úspešne zjesť zvyšky pizze z predchádzajúceho dňa?

čo so zvyškami pizze?

Dlho som rozmýšľala nad tým, či je zohrievanie pizze témou, ktorá by si zaslúžila článok na blogu. Konečné rozhodnutie však znie: prečo nie? Odkedy som začala blogovať, dostala som niekoľko krát tú istú otázku: “Čo so zvyškom pizze?” A zároveň aj prosbu na recepty, v ktorých by sa dali zvyšky pizze spotrebovať.

Nuž…dlho som nad tým uvažovala až som nakoniec dospela k ďalšiemu záveru. Že pizza si predsa nezaslúži recykláciu v iných jedlách. Je totiž skvelá sama o sebe a maskovať jej prítomnosť v iných pokrmoch sa mi zdá rovnako zvláštne, ako recyklovať nezjedený kúsok Sacherovej torty v ďalšom dezerte. Hoci…netvrdím že by to muselo byť čosi negustiózne. Rovnako, ako môže existovať výborný recept, v ktorom sa zvyšok pizze dá spotrebovať.

V kuchyni však uprednostňujem jednoduché a rýchle riešenia; najmä ak sú chutné a vedú k úspešnej konzumácii daného jedla či potraviny.

U nás doma je pre úspešnú konzumáciu zvyškov pizze kľúčové správne zohriatie pizze. Pričom ja pod správnym zohriatím vidím hocijaký spôsob, ktorý vedie k tomu, že sa po zvyškoch pizze zapráši a nakoniec zaznie otázka: “Zostalo z tej pizze ešte trocha? Dal by som si viac.”

Dnes vám teda poviem čosi o tom, ako zvyšky pizze zohrievame my.

Continue Reading

Ako ušetriť s brokolicovým hlúbom?

Nátierka z brokolicového hlúbu

Dnešný článok by som mohla pokojne nazvať aj “s ódou na váhu”. Nie však na moju telesnú váhu; hoci k jej priaznivým hodnotám taký brokolicový hlúb určite prispieva nemalým dielom. Ja mám teraz na mysli váhu kuchynskú.

Odjakživa som patrila k tým jedincom, ktorým varenie “od oka” veľa nehovorilo. Vždy som potrebovala mať pred sebou konkrétne množstvá surovín a konkrétne postupy – najmä pri skúšaní nových receptov. Variť od oka je totiž frajerina až keď máte čosi “odvarené” a presne viete, čo sa stane, ak pridáte viac toho alebo menej toho. 

Hoci teraz už čo-to odvarené mám a vcelku aj tuším, čo sa stane, ak pridám viac toho, alebo menej toho, kuchynská váha je stále mojou priateľkou číslo jeden. Samozrejme, pri varení. V meste na káve, alebo v kine ma s ňou určite nestretnete. 

Keďže som sa pustila do blogovania a zverejňovania receptov, a rada by som vám sprostredkovala ten istý chuťový zážitok, ktorý som mala pri konkrétnych jedlách ja, nemôžem si dovoliť jednu vec. A to písať recepty len tak, “od oka”. Radšej vám aj ten najjednoduchší recept rozpíšem do posledného gramu a s podrobným postupom, pretože pri varení občas môže človek vojsť do slepej uličky, z ktorej nemusí vedieť vyjsť. Obzvlášť, ak skúšate variť niečo, čo ste ešte pred tým nerobili.

Preto kuchynskú váhu používam každý deň niekoľko krát.

A s ňou súvisí aj dnešná surovina – brokolica. Keď totiž začnete brokolicu vážiť, uvedomíte si minimálne jednu dôležitú vec. Chcete vedieť akú? Nech sa páči:

Continue Reading