Oslavujeme! Blog má prvé narodeniny :)

banánová mrazená torta

Myslím, že koncom školského roka má dôvod na oslavu väčšina ľudí. Deti, že začínajú prázdniny, dospelí, že budú šoférovať po prázdnejších cestách a že čo nevidieť ich čaká vytúžená dovolenka, no a ja, že o pár hodín budem oslavovať nie len svoje narodeniny, ale aj tie omrvinkovské.

Lebo, vážení a milí, je to neuveriteľné, ale je to tak. Tento blog uzrel svetlo sveta presne pred rokom,  v piatok prvého júla dvetisíc šetstnásť. Čože, to odvtedy už ubehol celý rok? Miešajú sa vo mne všetky možné pocity, ale viete čo? O tom si povieme neskôr, teraz je však čas na dezert, čo myslíte? Padla by vhod napríklad mrazená banánová torta?

Continue Reading

Čo sa dá vyčarovať zo suchých rožkov? Napríklad…

domáce Bake Rolls

So suchým pečivom sa dá postvárať čokoľvek. Niekto ho pomelie na strúhanku, niekto spraví žemľovku, niekto ho zas zapečie so zvyškami z chladničky a niekto…zas spraví domáce bake rolls.

Nedávno ma totiž doma osvietilo. Práve som vytiahla z rúry čerstvo upečené cesnakovo-parmezánové krutóny, ktoré som chcela podávať k nedeľnej polievke. Ako väčšina kuchárov, aj ja svoje dielo najskôr ochutnám, aby som sa presvedčila, či je všetko tak, ako má byť. A tak som si zobla aj zo zlatistých krutónov a…čas sa zrazu zastavil. Krutón vo mne vzbudil akúsi nedefinovateľnú chuťovú spomienku, ktorú som chcela okamžite rozlúštiť. Začala som teda pátrať v pamäti svojich chuťových buniek a spomenula som si. Bake rolls!

Moje krutóny chuťovo veľmi pripomínali bake rolls! Od tohto odhalenia k osvieteniu netrvalo vôbec dlho – vzápätí mi napadlo, že by som sa mohla pokúsiť o výrobu domácich „bejkrolsov“; nie však z chleba, ale zo starších rožkov.

Tak som sa teda pokúsila a výsledok ma veľmi potešil.

Continue Reading

Je možné vyhnúť sa vyhadzovaniu nedojedených detských porcií?

(otázka, ktorú si pravdepodobne kladú rodičia väčšiny detí v jasličkárskom a škôlkárskom veku)

nedojedene

Ak sa deti učia jesť, je to zábava. Ale viete čo? Ja mám často krát pocit, že len na fotografiách v časopisoch o materstve a rodičovstve. Alebo dobre, možno ešte vo chvíľach, keď je rodič v dobrej nálade, oddýchnutý po neprerušovanom osemhodinovom nočnom spánku, plný energie, odhodlania a trpezlivosti.

Ešte stále mám v živej pamäti nekonečné diskusie s mojimi začínajúcimi papáčmi o tom, že cuketové, brokolicové a tekvicové pyré je úžasné. A že na tanieri sa nedojedené jedlo nenecháva. Tak isto nám nejaký čas trvalo, kým sme sa dohodli, že rožky sa na zem nehádžu a že natierať si tvár cestovinami a potom ich dávať naspäť do taniera tiež nie je najlepší nápad. Že polievka sa nepije z misky, ale je lyžicou a že rezance s hráškom nepatria na hlavu ale do žalúdka.

Najmä prvý a druhý rok, kedy sa deti učia samostatne jesť, to rodičia naozaj nemajú ľahké. Deti treba naučiť, že jedlo nie je hračka a že na zem, na tričko ani na hlavu nepatrí. Privykanie na nové chute tiež nebýva prechádzka ružovou záhradou. Niektorým deťom totiž nejaký čas trvá, kým si zvyknú na chuť rýb, mäsa alebo rôzne druhy zeleniny či ovocia.

Občas nám deti situáciu skomplikujú rastúcimi zubami, kedy nechcú jesť vôbec nič, lenže my o ich prerezávajúcom sa poklade v ústach ešte vôbec netušíme a divíme sa, prečo papáč zrazu odmieta to, čo mu pred tým chutilo.

Pravdepodobne každý rodič zažil aspoň raz v živote situáciu, keď musel riešiť, ako naložiť so zvyškami jedla na tanieroch svojich ratolestí.

Odložiť do chladničky a nechať ich deťom na neskôr? Alebo ich po deťoch dojesť? 

Continue Reading