Je možné vyhnúť sa vyhadzovaniu nedojedených detských porcií?

(otázka, ktorú si pravdepodobne kladú rodičia väčšiny detí v jasličkárskom a škôlkárskom veku)

nedojedene

Ak sa deti učia jesť, je to zábava. Ale viete čo? Ja mám často krát pocit, že len na fotografiách v časopisoch o materstve a rodičovstve. Alebo dobre, možno ešte vo chvíľach, keď je rodič v dobrej nálade, oddýchnutý po neprerušovanom osemhodinovom nočnom spánku, plný energie, odhodlania a trpezlivosti.

Ešte stále mám v živej pamäti nekonečné diskusie s mojimi začínajúcimi papáčmi o tom, že cuketové, brokolicové a tekvicové pyré je úžasné. A že na tanieri sa nedojedené jedlo nenecháva. Tak isto nám nejaký čas trvalo, kým sme sa dohodli, že rožky sa na zem nehádžu a že natierať si tvár cestovinami a potom ich dávať naspäť do taniera tiež nie je najlepší nápad. Že polievka sa nepije z misky, ale je lyžicou a že rezance s hráškom nepatria na hlavu ale do žalúdka.

Najmä prvý a druhý rok, kedy sa deti učia samostatne jesť, to rodičia naozaj nemajú ľahké. Deti treba naučiť, že jedlo nie je hračka a že na zem, na tričko ani na hlavu nepatrí. Privykanie na nové chute tiež nebýva prechádzka ružovou záhradou. Niektorým deťom totiž nejaký čas trvá, kým si zvyknú na chuť rýb, mäsa alebo rôzne druhy zeleniny či ovocia.

Občas nám deti situáciu skomplikujú rastúcimi zubami, kedy nechcú jesť vôbec nič, lenže my o ich prerezávajúcom sa poklade v ústach ešte vôbec netušíme a divíme sa, prečo papáč zrazu odmieta to, čo mu pred tým chutilo.

Pravdepodobne každý rodič zažil aspoň raz v živote situáciu, keď musel riešiť, ako naložiť so zvyškami jedla na tanieroch svojich ratolestí.

Odložiť do chladničky a nechať ich deťom na neskôr? Alebo ich po deťoch dojesť? 

Vyskúšala som oba spôsoby a z hľadiska neplytvania jedlom sa mi osvedčil ten druhý (hoci netvrdím, že fungovať nemôže aj ten prvý).

Prečo sa mi neosvedčilo odkladať nedojedené detské porcie do chladničky?

Vždy, keď som deťom odložila ich nedojedený obed do chladničky s vierou, že na večeru ho dojedia, stalo sa väčšinou to, že neskôr naň buď nemali chuť. Alebo som naň zabudla a na večeru som im dala niečo iné.

Navyše, čím viac času prešlo od obeda, tým vyzerala nedojedená porcia menej a menej lákavo. Ak ju nedojedli deti, my dospelí sme rozhodne nebili o to, kto ju zje.

Asi sa zhodneme v tom, že nedojedené porcie jedla a najmä tie po menších deťoch nebývajú na pohľad ničím krásnym a atraktívnym. Mäsko,  zelenina a zemiaky pokrájané na malé kúsočky, pomiešané so šťavou z mäsa prípadne s kompótom, to všetko tisíc krát nabraté na lyžičku a tisíc krát spadnuté naspäť do taniera. neposkytujú práve atraktívny pohľad. Pečivo s džemom, medom alebo čímkoľvek iným, nakrájaným na malé kocky tiež v chladničke neopeknejú.

Takéto porcie teda nerada odkladadám na neskôr, pretože som si istá, že minimálne kvôli ich vzhľadu nikto nebude po nich túžiť a poskakovať pred chladničkou, aby už konečne tento zázrak mohol dostať opäť na tanier.

Takže jediné, čo nám pomohlo, aby takéto jedlo neskončilo v koši, bolo, že sme ho dojedli my s mojím drahým. Hneď, ešte ako tak teplé a s čerstvou pamäťou, aké fantastické bolo toto jedlo na našich tanieroch.

Lenže dojednanie po deťoch nesie so sebou aj jednu záludnosť a tou môže byť dvíhajúca sa ručička na váhe oboch rodičov. Keďže o tento vedľajší efekt doma záujem rozhodne nemáme, napadla nám jednoduchá vec, ktorá pomohla:

 

Nakladať si polovičné porcie

A to rovnako deťom a aj sebe.

Nakladaním malých porcií pre všetkých členov rodiny sme dosiahli niekoľkonásobný efekt:

1/ znížili sme riziko, že deti svoje porcie nedojedia

Čím primeranejšie porcie jedla deti dostanú, tým vyššia šanca je, že zjedia a my nebudeme musieť dojedať, takže:

2/ po deťoch dojedáme oveľa zriedkavejšie

3/ vyhli sme sa priberaniu z dojedania detských tanierov

Ak sa náhodou stane, že deti svoje jedlo predsa len nedojedia, a my sme zjedli iba polovičnú porciu z polievky či hlavného jedla, ešte vždy máme v žalúdku dosť miesta na konzumáciu toho, čo naše deti nechali na tanieri.

A ak zjedli všetko a nám nič nenechali (hurá), radi si doložíme dupľu z hrncov na sporáku. A im tak isto, ak pýtajú (a veru, ten pocit, keď si dieťa pýta ešte pridať na tanier, ten je naozaj na nezaplatenie). Takže,

4/ nedojedené detské porcie u nás v koši nekončia

Lebo nakladaním menších porcií ich vieme úspešne nasmerovať do našich žalúdkov ešte počas raňajok, obeda či večere.

 

Na veľkosť porcií si dávame pozor nie len doma

Myslíme naň napríklad vtedy,

  • keď ideme s deťmi na zmrzlinu – deti dostanú svoj vytúžený kopček vanilkovej a my rodičia sa tiež uspokojíme iba s jedným, maximálne dvomi. Pretože je viac než isté, že naši malí jedáci nám nakoniec svoje nedojedené kopčeky venujú
  • keď sme v cukrárni alebo na oslave – tam nám totiž naše deti tiež štedro nechajú svoj nedojedený kúsok torty
  • keď sme na dovolenke a naberáme si zo švédskych stolov – deťom nakladáme len toľko, koľko sú zvyknuté jesť doma, nech vyzerajá ponuka na stoloch akokoľvek lákavo. A my sa snažíme tiež nepodľahnúť zvodom pestrého výberu a naberáme si striedmo; radšej si prídeme nabrať znova
  • keď sme v reštaurácii – naše deti zatiaľ ešte nedokážu zjesť celý tanier polievky a potom celú porciu detského menu, preto im necháme polievku rozdeliť na dva taniere a to isté spravíme aj s hlavným jedlom

Slovo na záver

Tento článok vychádza zo skúseností s deťmi vo veku do štyroch rokov – takže akosi tuším, že náš systém sa bude ešte počas toho, ako budú rásť, meniť. Systém nakladania polovičných, resp. menších porcií sa mi zdá byť uplatniteľný v každom veku, určité detaily však budeme musieť časom ešte určite preriešiť. Najmä výhodu dojedania detských tanierov nemienime deťom nechať doživotne 🙂

Týmto článkom sa nesnažím tvrdiť, že systém nakladania malých porcií je jediný a najsprávnejší spôsob, ako sa vyrovnať s menším apetítom vlastných detí. V prípade záležitostí týkajúcich sa detí sa nedá zovšeobecňovať, každá rodina má vlastné výchovné metódy, a aj každé dieťa je iné, má iný apetít a stravovacie návyky. V niektorých rodinách je možno problém nedojedeného jedla po deťoch neznámy pojem a v niektorých rodinách sa s ním možno vyrovnávajú rovnako úspešne – ale úplne iným spôsobom.

Ak aj u vás doma deti občas na tanieri nechajú nejaké jedlo a vy máte osvedčený spôsob, ako zabezpečiť, aby nedojedené porcie neskončili v koši, alebo viete nedojedeným zvyškom jedla po deťoch úspešne predchádzať, budem rada, ak sa podelíte o svoje rady a tipy. Veď ako sa vraví – viac hláv, viac rozumu.

You may also like

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *