Nevyhadzovať potraviny, to je ušľachtilý cieľ, ale… darí sa vám ho plniť na sto percent?

Ak ste odpovedali „áno“, máte môj hlboký obdiv (a pozvanie na kávu, lebo by sme si pri nej určite mali čo povedať 😉 )

Ak je však vaša odpoveď  „mne nie“, aj s vami by som si určite mala čo povedať. Pretože ešte donedávna bola moja odpoveď na túto otázku presne taká istá, ako tá vaša.

A preto sa vám snáď bude hodiť nasledujúci tip. Mne pomohol. Vďaka nemu som začala rozmotávať zložité klbko pozostávajúce z potravín, ktoré putovali do koša namiesto na tanier. Vďaka nemu som si uvedomila, čo robím zle. A uvedomenie si vlastných chýb mi zas pomohlo napraviť to,  čo som pri hospodárení s potravinami robila zle.

A ten tip znie:

Spravte si zoznam potravín, ktoré u vás doma skončili v koši

Je to jednoduché. Ja som si na to vyčlenila malý zápisník, ktorý som mala po ruke v zásuvke v kuchynskej linke. Doňho som si zapísala:

1/ každú potravinu či zvyšok jedla, ktoré som vyhodila

2/ dôvod prečo som ich vyhodila

3/ približné množstvo

Stačí si spraviť zoznam za posledný týždeň. Alebo desať dní. Ak ste však odhodlaní a vytrvalí, čím dlhšie si zoznam budete viesť, tým lepší základ pre skoncovanie s vyhadzovaním jedla získate.

A ako vyzeral môj zoznam?

Toto je jeho prepis za cca 10 dňové obdobie tesne po návrate z letnej dovolenky spred dvoch rokov:

A výsledok?

Úprimne povedané, kým som si zoznam nezačala písať, označila by som seba samu za osobu, ktorá síce občas niečo vyhodí (samozrejme, vždy s ľútosťou v srdci), ale ktorá nevyhadzuje veľa. Až po spísaní zoznamu a jeho vyhodnotení som si uvedomila, aký vágny je výraz „nevyhadzujem veľa“ alebo „snažím sa jedlo nevyhadzovať“.

Prečo si písať zoznam vyhodených potravín?

Až zoznam vám odhalí, čo sa u vás zvykne vyhadzovať a čo naopak vôbec. Zoznam vám tiež ukáže, či existuje obdobie, kedy vyhadujete menej a kedy viac.

Ja som si totiž zoznam spravila po príchode z dovolenky. Vyhodené potraviny boli najmä tie, ktoré sme si priniesli so sebou a ktoré sme našli po príchode v chladničke či špajzi. Takže pre mňa osobne to znamenalo výzvu v podobe revízie chladničky vždy pred odchodom z domu na viac dní.

Prečo si zapisovať gramáže?

Vďaka tomu, že som si do zoznamu napísala gramáže a množstvo vyhodených potravín, zistila som, že za oných 10 dní som vyhodila približne 1,3 kg potravín za približne 7 EUR. Čo by v prepočte za rok vyšlo na sumu 255 EUR a zhruba 47 kg potravín. Hoci výsledné čísla za rok by samozrejme mohli byť nižšie aj vyššie, myslím, že ďalší komentár k tomu netreba.

(A hoci by človek vyhodil za desať dní potraviny v “len” hodnote jedného eura, za rok by v koši skončilo zbytočných 36 a pol eura. Jednoducho, každý cent sa ráta. Aj tých 36 a pol eura by našlo praktické využitie. Napríklad by som za ne mohla kúpiť jeden alebo dva páry topánok. Pri malých deťoch idú topánky na dračku, veď to asi poznáte.)

Prečo si zapisovať dôvody, ktoré priviedli vaše potraviny do koša?

Práve vďaka nim som si naplno uvedomila, kde nastal problém. Vďaka zoznamu som mala pekne čierne na bielom napísané, čo sa stalo. A hneď som aj vedela, na čo sa v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch musím zamerať. Konktrétne, na základe spísaného zoznamu na tieto činnosti:

• V obchodoch si pozorne všímať dátumy spotreby potravín s obmedzenou trvanlivosťou
• Špeciálny pozor na to treba dávať najmä v obchodoch, v ktorých nakupujem prvý raz (a to VŠADE na svete, aj v tej najúžasnejšej a najekologickejšej krajine na zemeguli)
• Nerobiť príliš veľké nákupy
• Nákupy plánovať – obzvlášť dôležité je to v období pred dovolenkami, alebo dlhšou plánovanou neprítomnosťou doma
• Nekupovať z jednej veci príliš veľa kusov, najmä ak ide o potraviny s obmedzenou trvanlivosťou (mliečne výrobky, údeniny…), potraviny, ktoré sa rýchlo kazia (niektoré druhy ovocia a zeleniny) či pečivo
• Pečivo kupovať striedmo a neskladovať ho v plastových obaloch
• V prípade, že je skladované v plastovom obale, spotrebovať ho do dvoch dní
• Zbudovať kompostér, hoci ten by môj problém s vyhadzovaním nevyriešil 100-percentne

A čo ďalej?

Ani tu však moja práca so zoznamom neskončila. Práve naopak, iba začala. Hoci aj pred jeho spísaním som bola presvedčená o tom, že nákupy treba plánovať a nerobiť ich príliš veľké, aj to som sa musela postupne naučiť (lebo fungovať s plnou chladničkou je čosi celkom iné, ako keď v nej máte iba zopár kúskov potravín; vedieť uvariť z mála tiež vyžaduje určité zručnosti, ktoré človek nenadobudne behom jedného dňa). Takisto  som sa musela zamerať na správne skladovanie potravín a  pri návšteve obchodu zas na odsledovanie dátumov spotreby jednotlivých kupovaných výrobkov.

Zmeny však neprišli hneď, na začiatok som mala pred sebou príliš veľké sústo, preto som musela začať postupne. Sústredila som sa vždy na maximálne dve “chyby” a keď som mala pocit, že už ich nerobím, vrhla som sa na ďalšie.

Všetko sa však dá (ak naozaj chcete) a výsledky časom určite prídu

Odkedy som si spísala oný zoznam a zamerala som sa na svoje slabé miesta, postupne sa mi podarilo množstvo vyhodených potravín radikálne znížiť, dokonca sa mu úplne vyhnúť.

A hoci netvrdím, že sa mi v nasledujúcich dňoch nemôže stať nejaká kuchynská nehoda a nejaké jedlo u nás predsa len do koša poputuje, viem, že ma to nepoloží. Ale naopak, posunie bližšie k svojmu cieľu spotrebovať každý kúsok jedla, ktorý máme doma a nevyhodiť jedinú potravinu prinesenú z obchodu či trhu. Pretože odhalím ďalšiu chybu, na ktorú si budem musieť dať v budúcnosti pozor.

A preto…

…ak aj vy občas doma vyhodíte do koša čosi jedlé, chcete s tým už konečne raz a navždy skoncovať a neviete celkom presne, kde začať, skúste si spraviť zoznam potravín, ktoré ste vyhodili za určité obdobie, napríklad za týždeň. Napíšte si dôvody, prečo skončili v koši a ak vám to časové možnosti dovolia, odsledujte aj ich množstvo.

Som si istá, že po zhodnotení zoznamu budete vedieť, čoho sa vyvarovať a čo treba robiť. Celkom sami, bez pomoci, a určite budete na seba za to poriadne hrdí.