Keď som pred niekoľkými mesiacmi objavila v chladničke tieto citróny, vedela som, že niečo sa musí zmeniť. Z týchto piatich polovičiek citróna bola jedna úplne nedotknutá, z dvoch bolo vytlačených pár kvapiek šťavy a z dvoch možno polovica. A všetky mali spoločné to, že načaté boli už dosť dávno a ich konzumácia by sa rozhodne nedala označiť slovami „vhodná“ a „rozumná“.

Citróny milujem a rada ich kupujem. V lete si limonády bez nich neviem predstaviť, v zime ma zas poteší horúci ovocný čaj s citrónom a ak sa mi podarí zohnať chemicky neošetrené citróny, mám sviatok. Citrónová kôra totiž posunie každý koláč na gurmánsky Olymp. A nehovoriac o mnohých  šalátových zálievkách, omáčkach na cestoviny, či rybách, ktoré by bez citróna nemali ten správny šmrnc.

Lenže väčšinou, keď potrebujem citrónovú šťavu, stačí mi zopár kvapiek. Maximálne šťava z necelej polovice citróna.

Kým ma neprebralo tých päť škarených a nepoužiteľných polovíc citróna, zvykla som zvyšok citróna odložiť do chladničky. Samozrejme, vždy v dobrej viere, že najneskôr nasledujúci deň ho miniem. Z nejakých mne nejasných dôvodov sa však väčšinou stalo, že zvyšky citróna sa v chladničke schovali kamsi medzi ostatné potraviny a ja som ich vždy objavila vtedy, keď už bolo neskoro.

Takže som sa rozhodla zmeniť sa z citrónového kata na citrónového anjela spásy a dala si vážny záväzok, že to, čo sa stalo tým piatim citrónovým polovičkám, sa už nesmie stať žiadnemu citrónu, ktorý kedy prekročí prah mojej kuchyne.

A toto je môj súkromný citrónový zápas.

1. Citróny len na viditeľnom mieste v chladničke

Prvá chyba, ktorú som robila pri odkladaní zvyškov citróna bolo, že som ich odložila do chladničky hocikam. Tam, kde bolo práve miesto. Občas trónili medzi jogurtami, niekedy zas medzi hrncami s jedlom, a ich obľúbeným miestom boli aj poličky na dvierka ch, kde sa zase zvykli stratiť medzi droždím, fľaštičkami s olivami a vajíčkami.

A tak som im vyhradila pevné miesto. Moje nespotrebované polovice citrónov odteraz bývajú výhradne v dvierkach, a to vo výške očí. Odkladám ich tam, kde ich nemôžem prehliadnuť.

To však celkom nestačí, je fajn mať v citrónoch prehľad, ale odložiť ich zvyšky do chladničky len tak, bez špeciálnej úpravy, by ma zas posunulo k tým piatim polovičkám citróna, vhodných akurát na tréning hodu do odpadkového koša.

2. Rezné strany citróna nesmú byť vystavené vzduchu ani svetlu

Tak. Dá to síce trochu viac práce, ale nie zas o toľko, že by mi to nestálo za zachránené citróny, ktoré budú spríjemňovať naše rodinné obedy a večere.

Ak je citrón svojou reznou stranou vystavený vzduchu, baktérie majú doňho ľahší prístup a vzduch a svetlo spôsobia stratu vitamínov aj vône.

Najjednoduchší spôsob, ako ochrániť rozrezaný citrón, je položiť ho reznou stranou na tanierik a odložiť ho do chladničky. Tanierik sa mi však do dvierok nezmestí a preto používam na tento účel radšej alobal. Narežem si z neho menšie obdĺžniky, ktorými citrón zakryjem. A keď chcem byť úplne dôsledná, zabalím citrón ešte aj do plastových vreciek so zipsom. Takto citrón vydrží v chladničke približne týždeň.

3. Mraznička to istí

Ak nie som si istá, kedy znova budem citrón potrebovať, alebo mám vo výhľade pár dní bez varenia či dovolenku, citrónovú šťavu aj s dužinou zamrazím.

Tiež to nie je žiadna extra práca navyše, stačí len odšťaviť celý citrón (alebo toľko citrónov, koľko práve potrebujete zachrániť) a šťavu naliať do nádobiek na ľad. Keďže dužinu z odšťaveného citróna je mi ľúto vyhodiť a v nápojoch mi nevadí, na dno nádobky naukladám kôpky dužiny a tie zalejem citrónovou šťavou. Šťavu nenalievajte úplne po okraj, opatí sa nechať jej trocha voľného miesta, pretože šťava zmrazením čiastočne zväčší svoj objem.

Veľmi dobré sú zmrazovacie nádobky s vekom – tak sa citrónová šťava dá ľahko preniesť do mrazničky bez toho, aby som ju rozliala a navyše, nehrozí, že by neskôr chytila pach ostatných mrazených potravín. Ak nádobku na ľad s vekom nemáte, postačí samozrejme aj obyčajná. Keď je však citrónová šťava úplne zmrazená, je dobré kocky z nádobky vybrať a preložiť ich do plastového vrecka – práve z vyššie uvedeného dôvodu prenášania pachov medzi potravinami. Ako bonus získate zásobník na ľad vždy pripravený na mrazenie toho, čo práve potrebujete.

Ak máte problém vybrať zmrazenú šťavu zo zásobníka, pomôže finta s teplou vodou. Ak nádobku otočíte hore dnom a prelejete ju prúdom teplej vody, kocky po niekoľkých sekundách samé začnú vypadávať von.

Zmrazená citrónová šťava vydrží v mrazničke približne tri mesiace. Ideálne je písať na vrecká dátum zmrazenia, aby ste mali v obsahu mrazničky prehľad.

Výhodami mrazenia citrónovej šťavy je okrem minimalizovania rizika plytvania citrónmi aj estetická a praktická stránka. Kocky mrazenej citrónovej šťavy sú efektné a krásne sa vynímajú v ktorejkoľvek letnej limonáde a v zime vám zas pomôžu ochladiť čaj.

PS: Mraziť sa dá aj citrónová kôra

Už som vám spomínala, že milujem citrónovou kôrou prevoňané dezerty. Preto vždy, keď v obchode natrafím na bio citróny, neváham a kúpim ich.

Ešte donedávna sa však môj nákup biocitrónov rovnal bezútešnému plytvaniu. Hoci som mala vždy veľké plány kde všade ich použijem, kým som ich stihla zrealizovať, polovica citrónov splesnivela.

Dnes však radšej z tých, ktoré ihneď nespotrebujem, nastrúham kôru a zamrazím ju v nádobkách na ľad. Nastrúhanú kôru vložím do nádobky na ľad, poriadne utlačím, aby medzi kôrou neboli vzduchové bubliny a prikryjem vekom alebo plastovým sáčkom. Kôru z jedného citróna mrazím vždy ako jednu kocku, tak nemám problém s jej dávkovaním do receptov. Do väčšiny aj tak ide kôra z celého citróna, takže v takomto prípade si vždy rozmrazím jednu kocku zmrazenej citrónovej kôry.

A opäť v tom vidím len výhody, pretože citrónovú kôru takto môžem použiť vždy, keď ju práve potrebujem. Nemusím kvôli nej prejsť štyri supermarkety, aby som v piatom konečne natrafila na biocitróny. Ja si ju pekne v teple domova vytiahnem z mrazničky vtedy keď treba.

Za tento objav som na seba hrdá najmä v zimných mesiacoch, kedy sychravé a studené počasie priam vyzýva na konzumáciu teplej bábovky ale štipľavé poryvy vetra a padajúce dažďové kvapky odrádzajú od opustenia vyhriateho domova.

A navyše, konečne som zlomila palicu nad kupovanou sušenou citrónovou kôrou. Tá mi totiž vždy vôňou pripomínala skôr citrónovú šumienku, než kôru oškriabanú z čerstvého citróna. Mimochodom, rozdiel medzi čerstvou a rozmrazenou citrónovou kôrou je blížiaci sa nule, čo sa o sušenej citrónovej kôre rozhodne nedá povedať.

A ako ste na tom s nespotrebovanými zvyškami citrónov vy? Máte nejaké finty na to, aby neskončili v koši? A ak vám bol tento článok nápomocný, dajte vedieť, teším sa z každej reakcie 🙂 .