O starých rodičoch (3. týždeň Prečítaného leta)

Domáci zemiakový chlieb

Starí rodičia sú synonymom histórie. A aj múdrosti, šetrnosti a skúseností. A je úplne jedno, či ide o mojich starých rodičov, starých rodičov mojich detí, či starých rodičov mojich prastarých rodičov. Alebo tých vašich.

Myslím, že je úplne prirodzené, a že to vždy tak bolo a aj bude, že každá generácia si so sebou nesie svoje bremeno, ťažšie alebo ľahšie a pozerá sa na svet optikou svojich vlastných skúseností, problémov a radostí. Preto žiadna generácia nie je rovnaká. Každá je jedinečná a neopakovateľná a rozdiely medzi nimi poskytujú priestor nie len pre obdiv aj pre nedorozumenia.

Nechcem však letnú bezstarostnosť rušiť filozofovaním; článok o starých rodičoch bude maximálne odľahčený a pozitívny.

Preto som chcela tento týždeň s deťmi pripraviť také jedlo, ktoré by malo všetky vlastnosti, ktoré na predchádzajúcich generáciách obdivujeme. Aby z neho dýchala história, skúsenosti, ale aj múdrosť a šetrnosť. A zároveň také, aby si z jeho prípravy detváky odniesli poučenie aj zábavu.

Nech rozmýšľam ako rozmýšľam, takýto pokrm je iba jeden. Domáci chlieb. Ten, ktorým sa živili naši predkovia a ktorý zabezpečil ich prežitie. Ten, ktorý sa nám nikdy nepreje. Ten, ktorého upečenie si vyžaduje trošku cviku a skúseností; tie sa dedili z generácie na generáciu. A ktorého príprava môže byť vedeckým zážitkom, pretože na to, aby sme mohli pozorovať bublajúce droždie alebo rastúci kvások je treba špecifické podmienky.

A navyše, v dnešnej dobe, kedy väčšinu potravín kupujeme, by malo každé dieťa mať možnosť zažiť a vidieť, ako sa pečie chlieb. Pretože vytiahnuť čerstvo upečený bochník z rúry a zahryznúť sa do mäkkej striedky s chrumkavou, vypečenou kôrkou, to je pocit na nezaplatenie. O to viac, že takýto zázrak ste si dokázali vyrobiť sami.

Continue Reading

O rastlinách (2. týždeň Prečítaného leta)

tvarohová nátierka

Keď som rozmýšľala nad tým, ako zmysluplne (a zároveň deťom primerane a kulinársky so cťou) poňať tému o rastlinkách, napadlo ma veľké množstvo možností. Ísť s deťmi na prechádzku do okolitých polí, vyjsť si spoločne na trh, zasadiť žeruchu, naklíčiť strukoviny v klíčiacej miske, ísť sa pozrieť k babke do záhrady ako rastú paradajky a iná zelenina…

Ale viete čo? Nakoniec som sa rozhodla, že výletíky za rastlinkami síce budú, ale tento krát ostaneme doma. A objavíme to, čo nám rastie priamo pod nosom, a aj to, čo máme doma v špajzi.

Deti však budú nielen poznávať ale aj ochutnávať. Lebo čo by to bol za kuchársky blog, keby sme si neotestovali chuť rastliniek priamo v doma pripravených jedlách? Nuž a asi by som to ani nebola ja, keby som do repertoáru nachystaných pokrmov nezahrnula aj nejaký zvyšok – tento raz tvaroh. A aby sme si precvičili mozgové závity, bude v tom aj trocha matematiky.

Naše rastlinkové poznávanie odštartujeme dôležitým posolstvom, ktoré chcem deťom priebežne (až kým nebudú dospelé) opakovať. Chcem, aby vedeli, že rastlinkám vďačíme za to, že máme čo dýchať, že máme plné brušká a že je tu na zemi tak pekne. Teda aspoň tam, kde rastie čosi zelené. Lebo ja som v púšti síce bola a nebolo tam škaredo, ale lesy a lúky zarastené letnými kvietkami a záhrady plné ovocia a zeleniny sa mi páčia oveľa viac.

Continue Reading

O prázdninách (1. týždeň Prečítaného leta)

zmrzlina zo Salka

Prázdniny. Čo sa vám vybaví, keď si spomeniete na tie svoje? Keď sa nad tým zamyslím, pre mňa boli prázdniny vytúženým časom, lebo som mohla čítať. Posledných desať rokov, ktoré boli v znamení prvých pracovných skúseností, budovania vlastného bývania, a neskôr dvoch tehotenstiev a starostllivosti o dvoch malých človiečikov, som knihy odsunula na vedľajšiu koľaj. Akosi na ne nebol čas. Okrem čítania kuchárskych kníh si spomínam iba na siedmich zhltnutých Dominikov Dánov, jednu Keleovú-Vasilkovú, štyri knihy o zdravom životnom štýle, dve knihy o Tour de France, a niekoľko skalpov s menami Martin Pollack, Bea Johnson, Kevin Leman a Adele Faber, pričom Weizsäcker a Bauman ostávajú stále rozčítaní. 

Tu by som svoje spomínanie ukončila, lebo o mňa momentálne až tak nejde. Ide najmä o to, že si veľmi želám, aby moje deti mali ku knihám pozitívny vzťah. Ak už raz nebudú hltať Verneovky, Foglarovky či Harryho Pottera, nech čítajú aspoň kuchárske knihy :D.

Ale žarty bokom. Tento týždeň bude patriť symbolu leta a prázdnin – zmrzline. Nie však kupovanej, ale domácej. Najkôr si ju vyrobíme a potom, keď ju dojeme, zahráme sa na zmrzlinkové počítanie. A potom si prečítame príbeh, v ktorom sa objaví aj už spomínaná ľadová dáma. Tešíte? My sme sa tešili veľmi 🙂

Continue Reading

Čo sa bude diať na blogu počas prázdnin?

Prečítané leto 2017

Taaak a je to tu zas. Leto, prázdniny, slnko, zmrzlina, stanovačky, voda, letné tábory, dovolenky, grilovačky, a hlavne – ODDYCH.

Keďže posledné týždne som prežila veľmi veľmi rýchlo a vplyvom rôznych okolností a udalostí to bolo psychicky aj fyzicky dosť náročné obdobie, leto som sa rozhodla venovať predovšetkým oddychu. Ale hlavne – svojim deťom. Kvôli blogu to bolo pre mňa nie celkom ľahké rozhodnutie, lebo práve on mi dáva veľa radosti, o ktorú som nechcela prísť. Na druhej strane, berie mi aj veľa energie, ktorú momentálne potrebujem odniekiaľ získať naspäť.

Ktosi tam hore to však skvele riadi a preto v momente, keď som mala rozpísaný článok o tom, prečo si dám v lete s blogovaním pauzu, objavila sa Viki. Slovo dalo slovo a ja som prijala ponuku od dievčat z Prečítaného leta byť súčasťou ich prázdninového projektu. Bola som nadšená, pretože Prečítané leto si ma hneď získalo a umožnilo mi skĺbiť pred tým neskĺbiteľné – vlastné deti a blog.

Nasledujúce dva mesiace budú teda nielen o varení, ale najmä o deťoch, o čase strávenom s nimi, o čítaní, o spoločnej zábave a spoločnom objavovaní, šmrncnutom omrvinkovskými myšlienkami.

Počas najbližších deviatich prázdninových týždňov sa tak môžete tešiť na veselé aktivity, ktoré budeme robiť spolu s Lukáškom a Kubkom. Naše dobrodružstvá nájdete každý týždeň nielen tu na blogu, ale aj na Facebooku Do poslednej omrvinky a Prečítaného leta.

Continue Reading

Oslavujeme! Blog má prvé narodeniny :)

banánová mrazená torta

Myslím, že koncom školského roka má dôvod na oslavu väčšina ľudí. Deti, že začínajú prázdniny, dospelí, že budú šoférovať po prázdnejších cestách a že čo nevidieť ich čaká vytúžená dovolenka, no a ja, že o pár hodín budem oslavovať nie len svoje narodeniny, ale aj tie omrvinkovské.

Lebo, vážení a milí, je to neuveriteľné, ale je to tak. Tento blog uzrel svetlo sveta presne pred rokom,  v piatok prvého júla dvetisíc šetstnásť. Čože, to odvtedy už ubehol celý rok? Miešajú sa vo mne všetky možné pocity, ale viete čo? O tom si povieme neskôr, teraz je však čas na dezert, čo myslíte? Padla by vhod napríklad mrazená banánová torta?

Continue Reading

Čo sa dá vyčarovať zo suchých rožkov? Napríklad…

domáce Bake Rolls

So suchým pečivom sa dá postvárať čokoľvek. Niekto ho pomelie na strúhanku, niekto spraví žemľovku, niekto ho zas zapečie so zvyškami z chladničky a niekto…zas spraví domáce bake rolls.

Nedávno ma totiž doma osvietilo. Práve som vytiahla z rúry čerstvo upečené cesnakovo-parmezánové krutóny, ktoré som chcela podávať k nedeľnej polievke. Ako väčšina kuchárov, aj ja svoje dielo najskôr ochutnám, aby som sa presvedčila, či je všetko tak, ako má byť. A tak som si zobla aj zo zlatistých krutónov a…čas sa zrazu zastavil. Krutón vo mne vzbudil akúsi nedefinovateľnú chuťovú spomienku, ktorú som chcela okamžite rozlúštiť. Začala som teda pátrať v pamäti svojich chuťových buniek a spomenula som si. Bake rolls!

Moje krutóny chuťovo veľmi pripomínali bake rolls! Od tohto odhalenia k osvieteniu netrvalo vôbec dlho – vzápätí mi napadlo, že by som sa mohla pokúsiť o výrobu domácich „bejkrolsov“; nie však z chleba, ale zo starších rožkov.

Tak som sa teda pokúsila a výsledok ma veľmi potešil.

Continue Reading

Je možné vyhnúť sa vyhadzovaniu nedojedených detských porcií?

(otázka, ktorú si pravdepodobne kladú rodičia väčšiny detí v jasličkárskom a škôlkárskom veku)

nedojedene

Ak sa deti učia jesť, je to zábava. Ale viete čo? Ja mám často krát pocit, že len na fotografiách v časopisoch o materstve a rodičovstve. Alebo dobre, možno ešte vo chvíľach, keď je rodič v dobrej nálade, oddýchnutý po neprerušovanom osemhodinovom nočnom spánku, plný energie, odhodlania a trpezlivosti.

Ešte stále mám v živej pamäti nekonečné diskusie s mojimi začínajúcimi papáčmi o tom, že cuketové, brokolicové a tekvicové pyré je úžasné. A že na tanieri sa nedojedené jedlo nenecháva. Tak isto nám nejaký čas trvalo, kým sme sa dohodli, že rožky sa na zem nehádžu a že natierať si tvár cestovinami a potom ich dávať naspäť do taniera tiež nie je najlepší nápad. Že polievka sa nepije z misky, ale je lyžicou a že rezance s hráškom nepatria na hlavu ale do žalúdka.

Najmä prvý a druhý rok, kedy sa deti učia samostatne jesť, to rodičia naozaj nemajú ľahké. Deti treba naučiť, že jedlo nie je hračka a že na zem, na tričko ani na hlavu nepatrí. Privykanie na nové chute tiež nebýva prechádzka ružovou záhradou. Niektorým deťom totiž nejaký čas trvá, kým si zvyknú na chuť rýb, mäsa alebo rôzne druhy zeleniny či ovocia.

Občas nám deti situáciu skomplikujú rastúcimi zubami, kedy nechcú jesť vôbec nič, lenže my o ich prerezávajúcom sa poklade v ústach ešte vôbec netušíme a divíme sa, prečo papáč zrazu odmieta to, čo mu pred tým chutilo.

Pravdepodobne každý rodič zažil aspoň raz v živote situáciu, keď musel riešiť, ako naložiť so zvyškami jedla na tanieroch svojich ratolestí.

Odložiť do chladničky a nechať ich deťom na neskôr? Alebo ich po deťoch dojesť? 

Continue Reading

Môj obľúbený spôsob, ako spotrebovať otvorené balenie tvarohu

 

tvarohový krém

Tento dezert sa nesie do slova a do písmena v hesle „čo dom dal“. A zároveň je mojím obľúbeným spôsobom ako zatočiť s otvoreným balením tvarohu. K tvarohu máme totiž v našej rodine veľmi rôznorodý vzťah – naše tvarohové chute sa nie vždy stretávajú v tých istých jedlách. Občas teda riešim otázku, čo s načatým tvarohom. 

Nuž, a toto je môj obľúbený spôsob ako ho minúť. Pretože tvarohový krém zjem bez problémov aj sama, bez cudzej pomoci, a vôbec necítim potrebu sa s niekým oň deliť. 

Jeho ďalšími výhodami je jednoduchosť a expresná príprava. Skúsite ho aj vy?

Continue Reading

Ako úspešne zjesť zvyšky pizze z predchádzajúceho dňa?

čo so zvyškami pizze?

Dlho som rozmýšľala nad tým, či je zohrievanie pizze témou, ktorá by si zaslúžila článok na blogu. Konečné rozhodnutie však znie: prečo nie? Odkedy som začala blogovať, dostala som niekoľko krát tú istú otázku: „Čo so zvyškom pizze?“ A zároveň aj prosbu na recepty, v ktorých by sa dali zvyšky pizze spotrebovať.

Nuž…dlho som nad tým uvažovala až som nakoniec dospela k ďalšiemu záveru. Že pizza si predsa nezaslúži recykláciu v iných jedlách. Je totiž skvelá sama o sebe a maskovať jej prítomnosť v iných pokrmoch sa mi zdá rovnako zvláštne, ako recyklovať nezjedený kúsok Sacherovej torty v ďalšom dezerte. Hoci…netvrdím že by to muselo byť čosi negustiózne. Rovnako, ako môže existovať výborný recept, v ktorom sa zvyšok pizze dá spotrebovať.

V kuchyni však uprednostňujem jednoduché a rýchle riešenia; najmä ak sú chutné a vedú k úspešnej konzumácii daného jedla či potraviny.

U nás doma je pre úspešnú konzumáciu zvyškov pizze kľúčové správne zohriatie pizze. Pričom ja pod správnym zohriatím vidím hocijaký spôsob, ktorý vedie k tomu, že sa po zvyškoch pizze zapráši a nakoniec zaznie otázka: „Zostalo z tej pizze ešte trocha? Dal by som si viac.“

Dnes vám teda poviem čosi o tom, ako zvyšky pizze zohrievame my.

Continue Reading

Ako ušetriť s brokolicovým hlúbom?

Nátierka z brokolicového hlúbu

Dnešný článok by som mohla pokojne nazvať aj „s ódou na váhu“. Nie však na moju telesnú váhu; hoci k jej priaznivým hodnotám taký brokolicový hlúb určite prispieva nemalým dielom. Ja mám teraz na mysli váhu kuchynskú.

Odjakživa som patrila k tým jedincom, ktorým varenie „od oka“ veľa nehovorilo. Vždy som potrebovala mať pred sebou konkrétne množstvá surovín a konkrétne postupy – najmä pri skúšaní nových receptov. Variť od oka je totiž frajerina až keď máte čosi „odvarené“ a presne viete, čo sa stane, ak pridáte viac toho alebo menej toho. 

Hoci teraz už čo-to odvarené mám a vcelku aj tuším, čo sa stane, ak pridám viac toho, alebo menej toho, kuchynská váha je stále mojou priateľkou číslo jeden. Samozrejme, pri varení. V meste na káve, alebo v kine ma s ňou určite nestretnete. 

Keďže som sa pustila do blogovania a zverejňovania receptov, a rada by som vám sprostredkovala ten istý chuťový zážitok, ktorý som mala pri konkrétnych jedlách ja, nemôžem si dovoliť jednu vec. A to písať recepty len tak, „od oka“. Radšej vám aj ten najjednoduchší recept rozpíšem do posledného gramu a s podrobným postupom, pretože pri varení občas môže človek vojsť do slepej uličky, z ktorej nemusí vedieť vyjsť. Obzvlášť, ak skúšate variť niečo, čo ste ešte pred tým nerobili.

Preto kuchynskú váhu používam každý deň niekoľko krát.

A s ňou súvisí aj dnešná surovina – brokolica. Keď totiž začnete brokolicu vážiť, uvedomíte si minimálne jednu dôležitú vec. Chcete vedieť akú? Nech sa páči:

Continue Reading