Môj obľúbený spôsob, ako spotrebovať otvorené balenie tvarohu

 

tvarohový krém

Tento dezert sa nesie do slova a do písmena v hesle „čo dom dal“. A zároveň je mojím obľúbeným spôsobom ako zatočiť s otvoreným balením tvarohu. K tvarohu máme totiž v našej rodine veľmi rôznorodý vzťah – naše tvarohové chute sa nie vždy stretávajú v tých istých jedlách. Občas teda riešim otázku, čo s načatým tvarohom. 

Nuž, a toto je môj obľúbený spôsob ako ho minúť. Pretože tvarohový krém zjem bez problémov aj sama, bez cudzej pomoci, a vôbec necítim potrebu sa s niekým oň deliť. 

Jeho ďalšími výhodami je jednoduchosť a expresná príprava. Skúsite ho aj vy?

Continue Reading

Ako úspešne zjesť zvyšky pizze z predchádzajúceho dňa?

čo so zvyškami pizze?

Dlho som rozmýšľala nad tým, či je zohrievanie pizze témou, ktorá by si zaslúžila článok na blogu. Konečné rozhodnutie však znie: prečo nie? Odkedy som začala blogovať, dostala som niekoľko krát tú istú otázku: „Čo so zvyškom pizze?“ A zároveň aj prosbu na recepty, v ktorých by sa dali zvyšky pizze spotrebovať.

Nuž…dlho som nad tým uvažovala až som nakoniec dospela k ďalšiemu záveru. Že pizza si predsa nezaslúži recykláciu v iných jedlách. Je totiž skvelá sama o sebe a maskovať jej prítomnosť v iných pokrmoch sa mi zdá rovnako zvláštne, ako recyklovať nezjedený kúsok Sacherovej torty v ďalšom dezerte. Hoci…netvrdím že by to muselo byť čosi negustiózne. Rovnako, ako môže existovať výborný recept, v ktorom sa zvyšok pizze dá spotrebovať.

V kuchyni však uprednostňujem jednoduché a rýchle riešenia; najmä ak sú chutné a vedú k úspešnej konzumácii daného jedla či potraviny.

U nás doma je pre úspešnú konzumáciu zvyškov pizze kľúčové správne zohriatie pizze. Pričom ja pod správnym zohriatím vidím hocijaký spôsob, ktorý vedie k tomu, že sa po zvyškoch pizze zapráši a nakoniec zaznie otázka: „Zostalo z tej pizze ešte trocha? Dal by som si viac.“

Dnes vám teda poviem čosi o tom, ako zvyšky pizze zohrievame my.

Continue Reading

Ako ušetriť s brokolicovým hlúbom?

Nátierka z brokolicového hlúbu

Dnešný článok by som mohla pokojne nazvať aj „s ódou na váhu“. Nie však na moju telesnú váhu; hoci k jej priaznivým hodnotám taký brokolicový hlúb určite prispieva nemalým dielom. Ja mám teraz na mysli váhu kuchynskú.

Odjakživa som patrila k tým jedincom, ktorým varenie „od oka“ veľa nehovorilo. Vždy som potrebovala mať pred sebou konkrétne množstvá surovín a konkrétne postupy – najmä pri skúšaní nových receptov. Variť od oka je totiž frajerina až keď máte čosi „odvarené“ a presne viete, čo sa stane, ak pridáte viac toho alebo menej toho. 

Hoci teraz už čo-to odvarené mám a vcelku aj tuším, čo sa stane, ak pridám viac toho, alebo menej toho, kuchynská váha je stále mojou priateľkou číslo jeden. Samozrejme, pri varení. V meste na káve, alebo v kine ma s ňou určite nestretnete. 

Keďže som sa pustila do blogovania a zverejňovania receptov, a rada by som vám sprostredkovala ten istý chuťový zážitok, ktorý som mala pri konkrétnych jedlách ja, nemôžem si dovoliť jednu vec. A to písať recepty len tak, „od oka“. Radšej vám aj ten najjednoduchší recept rozpíšem do posledného gramu a s podrobným postupom, pretože pri varení občas môže človek vojsť do slepej uličky, z ktorej nemusí vedieť vyjsť. Obzvlášť, ak skúšate variť niečo, čo ste ešte pred tým nerobili.

Preto kuchynskú váhu používam každý deň niekoľko krát.

A s ňou súvisí aj dnešná surovina – brokolica. Keď totiž začnete brokolicu vážiť, uvedomíte si minimálne jednu dôležitú vec. Chcete vedieť akú? Nech sa páči:

Continue Reading

Čo sa dá vyrobiť z aquafaby? Napríklad…

Vegánska majonéza

Majonéza bola mojím prvým pokusným receptom s aquafabou. A poviem vám, som ňou viac než nadšená. Hoci z energetického hľadiska je to rovnaká kalorická bomba ako klasická majonéza pripravovaná s vaječnými žĺtkami, „fabanéza“ má predsa len svoje výhody. Nemusím sa obávať salmonelózy a preto je to prvá majonéza, ktorú sa nebojím podávať deťom (samozrejme, v malých množstvách) A chutí tak isto skvele. 

Ak ste vegáni alebo trpíte alergiou na vajcia, aquafabu rozhodne odporúčam do vašej pozornosti. Je to jeden úžasný kuchynský zázrak, ktorý ponúka obrovský priestor na experimentovanie.

Continue Reading

Prečo by ste nemali vyhadzovať nálev z plechovky cícera?

Aquafaba

Ak ste doteraz vylievali nálev z plechovky cícera do výlevky, nabudúce zadržte. Dajú sa s ním totiž robiť hotové zázraky. Neveríte? Čítajte ďalej.

Na informáciu, že nálev z plechovky cícera sa dá v kuchyni reálne a chutne využiť, som prvý krát narazila minulý rok v marcovom vydaní časopisu Gurmet. Časť z neho bola venovaná vegánskym receptom a mňa zaujal jeden od bloggerky Jarmily Červenej z blogu Let´s do something sweet. Jej vegánska čokoládová pena z nálevu z plechovky cícera vo mne vzbudila obrovskú zvedavosť. A tak som sa rozhodla, že túto čarovnú tekutinu musím podrobnejšie preskúmať. A to čo najrýchlejšie, lebo na čokoládovú penu som dostala obrovskú chuť.

Nuž, ako to však v živote býva, cícerový nálev musel chvíľku počkať. Najskôr čakal kvôli príprave blogu, ktorý som presne pred rokom poctivo pripravovala, potom kvôli novým článkom, ktoré mi zo začiatku zaberali väčšinu voľného času, potom zas kvôli chorobám mojich detí, nečakaným povinnostiam a podobne. Študovaniu nálevu z cícera som sa začala venovať až na jeseň. Vtedy som zistila, že nálev z cícera má svoje špeciálne meno a neuveriteľne zaujímavý životopis. V októbri uzrel svetlo sveta tento článok, ale k jeho uverejneniu mi stále čosi chýbalo. Reálne skúsenosti s aquafabou. Tak sa totiž táto zázračná tekutina volá.

A tak prešiel ďalší polrok; dnes vám však s radosťou môžem povedať, že zopár tajomstiev aquafaby som pre vás už odhalila. Nájdete ich postupne v tejto sekcii blogu. A na prvý recept sa môžete tešiť už zajtra.

Ale pekne poporiadku.

 Čo je teda tá aquafaba?

Je to hustá tekutina, ktorá vznikne namáčaním alebo varením strukovín, najčastejšie však cícera (ten zatiaľ vedie vo väčšine vegánskych receptov). A čo ma na nej nadchlo najviac?  To, že túto tekutinu môžete smelo použiť ako náhradu za vajcia. Úžasné, nie?

Continue Reading

Čo s nálevom a repou z nakladaných vajec?

šalát s nakladanou cviklou a cviklovou vinaigrette

Keď hovorím „A“, vždy sa snažím povedať aj „B“. V preklade – snažím sa rozmýšľať aj nad následkami svojich činov a vôbec všetkého, čo sa deje. Preto pokladám za viac ako dôležité, vrátiť sa k minulotýždňovému receptu.

Nakladané vajcia sú veľmi zaujímavý spôsob, ako si vychutnať na tvrdo uvarené vajíčka. Dlhujem vám však jedno – a to povedať vám, čo robím so zvyškom nálevu a červenej repy, ktorá ostane v pohári po tom, čo z neho vylovím posledné naložené vajce.

Bola by som totiž veľmi nerada, ak by ste si vajcia naložili a po ich konzumácii museli sami riešiť otázku týkajúcu sa ďalšieho osudu zvyškov cvikle aj octového nálevu. Nie, určite si nemyslím, že by ste nevedeli vymyslieť tisíc lepších receptov, ako je ten, čo vám práve idem ponúknuť. Ale ak som vás náhodou uviedla do pokušenia naložiť si varené vajcia, a máte úplne iné starosti, než riešiť, čo so zvyškom nálevu, nech sa páči, toto je moje dnešné „B“.

Continue Reading

10 plus 1 tip, ako naložiť s vajíčkami varenými na tvrdo

Plnené vajcia

Príznačnejšiu surovinu na prípravu veľkonočného článku, než varené vajcia, snáď ani nepoznám. U nás doma (a určite nie len u nás) tvoria varené vajcia každoročnú súčasť veľkonočnej nádielky určenej pre šibačov. 

Ako matka dvoch malých mužov však prichádzam na to, že mať doma mužské osadenstvo, vie občas v kuchyni priniesť rôzne zapeklité situácie. No povedzte, keď vám na Veľkonočný pondelok vaši muži prinesú domov dva tucty vyšibaných verených vajec, nie je to chvíľa viac ako vhodná na hlboké zamyslenie? Čo s nimi, vajcami nešťastnými? A toľkými?

Moji muži sú síce ešte príliš malí na to, aby chodili šibať dievčence z okolia, ale pripraviť sa na vajíčkovú nádielku už teraz, určite nie je na zahodenie. Lebo ako hovoria múdri ľudia – je lepšie byť pripravený ako prekvapený. (Len aby ma časom neprekvapila doba a z tradičnej šibačky sa časom nestala nejaká virtuálna zábava, pri ktorej nebude po varených vajciach ani chýru ani slychu…)

Continue Reading

Dá sa zvyšok zemiakovej kaše minúť chutne a relatívne zdravo?

Krokety zo zemiakovej kaše

Keď som bola malá, zemiakovú kašu som milovala nadovšetko. Moje deti lásku k nej zdedili tiež, a tak ju občas robievam aj ja – rovnako, ako moja mama kedysi nám. Nič totiž matku nepoteší viac, ako vlastné deti s chuťou baštiace doma navarené jedlo.

Zemiaková kaša, podobne ako iné prílohy, však vie byť občas záludná –  sem-tam totiž zvykne ostať.  A tak je fajn mať po ruke recepty, v ktorých sa dá chutne a rýchlo spotrebovať. Pretože to presne zemiakové krokety sú – rýchle a chuťovo úžasné. A pri troche zeleniny v chladničke sa dajú premeniť na jedlo, ktoré dokáže telu dodať okrem energie aj kopec vitamínov. 

Continue Reading

Neviete, čo s prezretým banánom? Spravte si muesli tyčinky.

Banánové muesli tyčinky

Hoci nie každú sladkosť je možné pripraviť v domácich podmienkach, v prípade muesli tyčiniek je to úplne opačný prípad. Nič jednoduchšie a rýchlejšie, ako výroba domácich cereálnych tyčiniek snáď neexistuje.

A navyše, ak sa u vás doma vyskytne osamotený prezretý banán, lepšiu chvíľu na ich prípravu si ani neviem predstaviť. Ovsené vločky, orechy a med máme totiž v zásobe stále, jediné čo treba, je desať minút voľného času. Zvyšok už odpracuje za vás rúra – a do pol hodiny máte tyčinky hotové. A ako bonus získate kontrolu nad zložením tyčiniek – či už nad druhom sladidla alebo tukov, pomerom surovín či druhmi prídavných látok.

Continue Reading

Prečo nevieme s jedlom hospodáriť tak ako naše babičky a prababičky ?

zamyslenie

Často rozmýšľam nad tým, prečo sa v súčasnosti plytvá potravinami oveľa viac ako kedysi. Ako je možné, že naše babičky a prababičky dokázali využiť v kuchyni každý kúsok jedla a spotrebovať všetko bezo zvyšku. Túto ich schopnosť obdivujeme všetci a myslím, že všetci by sme radi vedeli hospodáriť tak ako ony. Pretože aj napriek snahe nám to akosi nejde a množstvo potravín vyhodených do odpadkových košov sa podľa dostupných informácii vôbec nezmenšuje.

Prečo je to tak? Prečo sa nám nedarí zastaviť plytvanie potravinami? Napriek tomu, že máme k dospozícii chladničky a mrazničky, faktom je, že jedlo vyhadzujeme občas takmer všetci. Plesnivé pečivo, zhnité jablko, sčernetý banán, troška ryže od víkendu, nedojedený jogurt, syr s prejdeným dátumom trvanlivosti… Niekto to prizná otvorene, niekto o tom mlčí.

Ani ja som nebola v tomto smere výnimkou. Aj preto som sa rozhodla že s tým musím raz a navždy skoncovať a moju cestu k neplytvaniu mapuje tento blog.

Aký je rozdiel medzi nami a našimi babičkami, ich mamami a babkami, ktoré vedeli s jedlom hospodáriť múdro a bezo zvyšku? Čo robili ináč, že sa im darilo využiť všetko do posledného kúska? Moje babičky totiž jedlo nevyhadzujú. Zje sa u nich všetko, čo sa navarí a nakúpi. Môže za to určite aj to, že vyrastali v skromných podmienkach, v čase druhej svetovej vojny, kedy jedla bolo málo a mnohé rodiny prišli o svojich živiteľov.

So svojimi starými rodičmi som sa veľa rozprávala o tom, ako žili vtedy, keď boli deťmi. A potom porovnávala ich život a spôsob varenia a stravovania s tým dnešným. Moje myšlienkové pochody ma tak priviedli k niekoľkým dôvodom, prečo dnes k plytvaniu jedlom, hoci často krát nechcene, dochádza.  Za vyhadzovaním jedla vidím najmä zmeny, ktorými prechádza naša spoločnosť od druhej polovice minulého storočia až do dnes.

Continue Reading