Prečo nevieme s jedlom hospodáriť tak ako naše babičky a prababičky ?

zamyslenie

Často rozmýšľam nad tým, prečo sa v súčasnosti plytvá potravinami oveľa viac ako kedysi. Ako je možné, že naše babičky a prababičky dokázali využiť v kuchyni každý kúsok jedla a spotrebovať všetko bezo zvyšku. Túto ich schopnosť obdivujeme všetci a myslím, že všetci by sme radi vedeli hospodáriť tak ako ony. Pretože aj napriek snahe nám to akosi nejde a množstvo potravín vyhodených do odpadkových košov sa podľa dostupných informácii vôbec nezmenšuje.

Prečo je to tak? Prečo sa nám nedarí zastaviť plytvanie potravinami? Napriek tomu, že máme k dospozícii chladničky a mrazničky, faktom je, že jedlo vyhadzujeme občas takmer všetci. Plesnivé pečivo, zhnité jablko, sčernetý banán, troška ryže od víkendu, nedojedený jogurt, syr s prejdeným dátumom trvanlivosti… Niekto to prizná otvorene, niekto o tom mlčí.

Ani ja som nebola v tomto smere výnimkou. Aj preto som sa rozhodla že s tým musím raz a navždy skoncovať a moju cestu k neplytvaniu mapuje tento blog.

Aký je rozdiel medzi nami a našimi babičkami, ich mamami a babkami, ktoré vedeli s jedlom hospodáriť múdro a bezo zvyšku? Čo robili ináč, že sa im darilo využiť všetko do posledného kúska? Moje babičky totiž jedlo nevyhadzujú. Zje sa u nich všetko, čo sa navarí a nakúpi. Môže za to určite aj to, že vyrastali v skromných podmienkach, v čase druhej svetovej vojny, kedy jedla bolo málo a mnohé rodiny prišli o svojich živiteľov.

So svojimi starými rodičmi som sa veľa rozprávala o tom, ako žili vtedy, keď boli deťmi. A potom porovnávala ich život a spôsob varenia a stravovania s tým dnešným. Moje myšlienkové pochody ma tak priviedli k niekoľkým dôvodom, prečo dnes k plytvaniu jedlom, hoci často krát nechcene, dochádza.  Za vyhadzovaním jedla vidím najmä zmeny, ktorými prechádza naša spoločnosť od druhej polovice minulého storočia až do dnes.

1/ pretrhnutá kontinuita so zvykmi a skúsenosťami našich šetrných predkov

Kedysi sa jedlo proste nevyhadzovalo. Zjedlo sa všetko, čo sa navarilo. A čo sa náhodou nezjedlo, sa v inej forme objavilo v iných jedlách alebo nedojedené zvyšky jedla dostali domáce zvieratá.

Naši predkovia vedeli hospodáriť a mali na to množstvo dôvodov – svetové vojny, nedostatok potravín, náboženstvo a viera v to, že jedlo je Boží dar. A určite aj to, že každú potravinu bolo treba oddrieť na poli alebo v záhrade. Ľudia poznali hodnotu potravín a vedeli, koľko úsilia stojí dopestovať pšenicu, zemiaky či dochovať dobytok.  Poznali situácie, kedy choroby postihli domáce zvieratá,  aj drsné roky, kedy nepriazeň počasia dokázala zničiť celú úrodu. Všetky tieto skúsenosti ich viedli k tomu, že si jedlo naozaj vážili a nedovolili si ním plytvať. Potravín totiž nebolo tak veľa ako dnes a kto chcel prežiť, musel sa naučiť s nimi hospodáriť.

Dôvodom však bol aj fakt, že rodiny boli mnohopočetné a porodiť šesť až desať detí nebolo vôbec nič výnimočné. Hladných krkov bolo teda veľa, ľudia pocit hladu poznali veľmi dobre a tak sa vždy našiel niekto, kto si ochotne pridal dupľu na tanier (v prípade, že vôbec k takejto situácii došlo). Deti boli zapájané do prác na poliach a okolo domácich zvierat aj napriek tomu, že chodili do školy. Vďaka tomu však vedeli, ako sa pečie chlieb, ako to prebieha na domácej zabíjačke, ako sa sadia poľnohospodárske plodiny či ako sa dojí krava.

Dnes žijeme inak. Väčšina z nás si potraviny nedorába ale kupuje. Vďaka hromadnému sťahovaniu obyvateľstva z vidieka do miest, aj zmenou pracovnej náplne z prác v poľnohospodárstve na kancelárske, sme stratili kontakt s výrobou potravín. To, ako sa miesi chlieb, čo všetko treba spraviť pre to, aby z mlieka vznikol syr, smotana či maslo, alebo v ktorých mesiacoch sa zberá úroda šalátov, uhoriek, zemiakov či fazule, to všetko akosi len tušíme – nie každý však to však aj zažil. Generácia dnešných detí, najmä tých, čo vyrastajú v mestách, to asi ani nikdy nezažije – v prípade, že im tajomstvá výroby potravín neodhalia rodičia, starí rodičia či škola, na ktorú chodia.

Netušíme, koľko energie a prírodných zdrojov stála výroba potravín, či ich preprava cez celú Európu alebo polovicu sveta. Veľmi nad tým nepremýšľame a možno nás to ani nezaujíma. Alebo nás to aj zaujíma, ale nevieme, odkiaľ získať dôveryhodné informácie.

2/ iné životné podmienky – život v meste a rýchly životný štýl vs. život na vidieku

Život v meste prináša rôzne výhody, ale berie si aj svoju daň. Málokto chová sliepky, ktorým by mohol dať zvyšky suchého pečiva. Alebo sviňu, ktorá by zožrala nedojedené porcie od obeda. Alebo záhradu s hnojiskom, kde by mohli skončiť zvyšky ovocia a zeleniny. Potraviny si prinášame z obchodov a to, čo sa nespotrebuje, si zas od nás odvezú smetiarske autá.

Na to, čo sa s vyhodeným jedlom deje od okamihu, kedy prepadne do útrob smetiarskeho auta, už väčšinou nemyslíme. Že odpad, ktorý skončí na skládkach komunálneho odpadu, prispieva k tvorbe skleníkových plynov. Že skládky komunálneho odpadu predstavujú pre životné prostredie záťaž, s ktorou sa budú vyrovnávať ešte naše vnúčatá a ich deti. A že čím viac komunálneho odpadu budeme vytvárať, tým väčší problém vyrobíme sebe aj budúcim generáciám.

Žijeme príliš rýchlo na to, aby sme si stihli uvedomiť mnohé dôležité veci. Sme zavalení informáciami a vďaka množstvu tých menej dôležitých nám uniká podstata v mnohých oblastiach života.

Zároveň mnohí z nás zápasia s množstvom problémov, pri ktorých sa zdá jeden plesnivý rožok v koši ako úplná banalita. Ale ak sa tých rožkov nazbiera viac a ak sa spočítajú všetky rožky zo všetkých domácností napríklad v našom hlavnom meste, úplná banalita zrazu nadobúda úplne iný rozmer.

3/ nemá nás kto učiť šetrnosti

Ešte pred niekoľkými desiatkami rokov zvykli žiť v jednej domácnosti viaceré generácie. Odovzdávanie skúseností bolo jednoduchšie. Deti mnoho odpozorovali od dospelých a po rady nikdy nebolo treba chodiť ďaleko.

Odkedy sa však mladé rodiny presťahovali do panelákových bytov, začali používať chladničky, potraviny nakupovať v obchodoch a obsah odpadkových košov zverovať sídliskovým kontajnerom, mnoho vecí je zrazu úplne inak. Skladovanie potravín v chladničke, v byte bez špajze, si vyžaduje úplne iný systém v uchovávaní potravín než v rodinnom dome či chalupe s pivnicou a babičkou, ktorá vždy ochotne poradila, ako uskladniť zemiaky alebo ako využiť zvyšky varenej ryže.

Dnes síce máme k dispozícii mobilné telefóny a internet, a čo neporadí babička cez telefón, nájdeme jednoducho a rýchlo cez Google. Ale informácií o tom, ako hospodáriť, nakupovať, variť a jesť tak, aby jedlo nekončilo v odpadkových košoch, je ako šafranu.

Mnohé rady, ktoré som našla na internete, sa opakujú na rôznych webstránkach stále dookola, všetky sú však príliš všeobecné. Chýba mostík, ktorý by ich dokázal priviesť do reálneho života. Rady a postupy, ktoré stojí za to nasledovať, treba hľadať s vytrvalosťou poľovníckeho psa. A navyše, nie každá rada, ktorú človek nájde na internete, je v praxi uplatniteľná. Napríklad nechodiť na nákupy s prázdnym žalúdkom.

4/ globalizácia vo svete potravín

Nežná revolúcia a otvorené hranice priniesli nielen slobodu, ale aj nové potraviny. Veď kto poznal a jedával pred rokom 1989 mascarpone, quinou, chorizo, ricottu, avokádo, baklažány alebo kešu orechy? Kto v kuchyni  používal balsamico, limety, kokosový olej, špaldovú múku, chia semienka, kapary, ryžový ocot či rybiu omáčku? Kto vedel pripravovať steaky z lososa, čínsku kapustu Pak choi, fazuľky edamame, polievku miso či dhal z červenej šošovice? Vedeli by nám naše mamy poradiť, ako pripraviť pražmu, slanorožec, artičoky či batáty?

Z otvorených hraníc, voľného trhu  aj z nových surovín sa ja osobne síce teším, ale ako to už na svete býva, každá minca má dve strany.

Mnohí sme sa nové potraviny ešte nenaučili variť, skladovať ani jesť. Sú síce bežne dostať  v obchodoch, ale mnohokrát vlastne ani poriadne nevieme, ako s nimi naložiť. Máme naučených pár receptov, a tak z mascarpone napríklad robievame tiramisu, z chia semienok zas puding ale poznáme aj iné spôsoby, ako ich využiť? Vieme všetci, že napríklad banány a avokádo do chladničky nepatria?

Navyše, nové potraviny pribúdajú geometrickým radom a každý rok sa v časopisoch a na foodblogoch stretávame s novými surovinami, ktoré sú hitom pre nadchádzajúcu sezónu.

Naši predkovia varili lokálne, zo surovín, ktoré boli dostupné tam, kde žili. Nebolo ich veľa a varili z nich desiatky rokov, takže ich dokonale poznali a vedeli, ako sa k nim správať. Vedeli, ako ich správne skladovať, ako z nich variť,  aj ako naložiť s ich zvyškami.

5/ reklamy, potraviny v akcii a konzumný spôsob života

Naši prarodičia by sa určite čudovali, keby vedeli, aké rozmery raz nadobudne potravinársky priemysel. Potraviny na nás útočia zo všetkých strán – z reklám v televízii, z akciových letákov, z billboardov, internetu… Výrobcovia potravín a obchodníci sa snažia predať ich čo najviac. Tí, čo v potravinárskom priemysle chcú prežiť, musia stále prichádzať stále s nejakými novinkami a preto vymýšľajú nové produkty, obmieňajú receptúry tých, ktoré už sú na trhu, balia ich do nových obalov, prichádzajú s novými chuťami a zložením, aby sme my, zákazníci, mali pocit, že ich novinku musíme určite vyskúšať. Obchodníci nás zas zvýhodnenými cenami lákajú na ich nákup. Kto by odolal?

Potrebujeme však všetko, čo nám ponúkajú? Akcie typu „kúp jeden kus, dostaneš dva“ sú veľmi lákavé.  Veď koľkým z nás sa už stalo, že sme do nákupného košíka vložili niečo len preto, že bolo práve zlacnené alebo vo veľkom balení za výhodnú cenu? Koľkým z nás sa tiež stalo, že sme nakúpili viac, než sme potrebovali, lebo výhodným ponukám bolo skrátka ťažké odolať?

Sú však akciové ponuky také výhodné aj naozaj? Nuž, v prípade, že sa všetky nakúpené potraviny spotrebujú, snáď aj áno. Čo je ale hlavným problémom takéhoto nakupovania? Potraviny, ktoré kúpime len preto, že sú cenovo výhodné, no v skutočnosti ich nepotrebujeme, končia často v koši. Nespotrebujeme ich buď preto, lebo je ich príliš veľa, a nestihneme ich minúť včas, alebo ich nevieme vložiť do jedálneho lístka, lebo sme s nimi vopred nepočítali, alebo nás nenapadá, čo z nich uvariť a tak ich prípravu odložíme na inokedy, kedy však už môže byť neskoro.

Príliš veľké množstvo potravín na trhu má aj ďalšiu odvrátenú tvár. Na jednej strane, obchody preplnené potravinami poskytujú zákazníkom maximálne pohodlie. Tovar, ktorý sa však nestihne predať včas, končí obvykle v kontajneroch. A rozhodne ho nie je málo.

Nuž, a čo ďalej?

Zdá sa, že súčasný životný štýl civilizovaného sveta plytvaniu potravinami priam nahráva.

Ja však napriek tomu verím, že aj dnes je možné s jedlom hospodáriť šetrne a bez plytvania. Musíme však ísť inou cestou, než naše babičky. Žijeme inú dobu a inak sa stravujeme. Inak potraviny získavame a inak ich skladujeme. Bývame v úplne iných podmienkach, žijeme iným životným štýlom.

Aby sme s vyhadzovaním potravín mohli zatočiť, najskôr musíme poznať  svoje slabiny. A tie máme pravdepodobne každý inde. Niekto nakupuje bez rozmyslu, niekomu zas chýba inšpirácia, ako naložiť so zvyškami jedla, iný zas nevie, ako správne uskladniť niektoré potraviny či ako variť bezo zvyšku. Niekomu zas robia problém veľké porcie v reštauráciách a jedálňach a niekoho zas trápia nedojedené desiate vlastných detí.

Hoci každý si musí svoju cestu k nevyhadzovaniu potravín vyšliapať sám, k tomu, aby sme jedlo prestali vyhadzovať úplne, možno ani netreba tak veľa.

A tak,

skúsme porozmýšľať, v ktorých situáciách dochádza k vyhadzovaniu jedla naším pričinením (či už u nás doma, v práci alebo na miestach, kde sa zvykneme stravovať mimo domu). Výborným pomocníkom môže byť napríklad domáca analýza vyhodených potravín.

Majme na pamäti, že v súčasnosti sme vystavení množstvu lákadiel, bez ktorých však vieme bez problémov fungovať.

A preto,

  • nenechajme sa zlákať akciovými ponukami podporujúcimi zvýšenú spotrebu 
  • nakupujme len to, čo skutočne potrebujeme
  • plánujme jedálny lístok ešte pred odchodom na nákup
  • na nákupy chodievajme iba s nákupným zoznamom
  • neznáme a ešte neskúšané potraviny kupujme iba v prípade, že presne vieme, čo z nich uvaríme
  • buďme si vedomí toho, ktoré potraviny sú u nás doma kritické z hľadiska vyhadzovania, zistime prečo a snažme sa tomu predchádzať
  • neskladujme doma príliš veľké množstvo potravín – najmä tých s kratšou dobou trvanlivosti
  • majme poriadok v chladničke a mrazničke a vyhýbajme sa tomu, aby boli preplnené a neprehľadné
  • varme len toľko, koľko zjeme
  • pre zvyšky jedla, ktoré nám zvyknú doma ostať, majme repertoár osvedčených receptov, ktoré nám ich pomôžu chutne, jednoducho a rýchlo spotrebovať
  • kompostujme biologicky rozložiteľný kuchynský odpad – na sídliskách v bytových vermikompostéroch alebo na komunitných kompostoviskách, v rodinných domoch vo vlastných kompostéroch, pomôžeme tak životnému prostrediu
  • učme hospodáriť svoje deti – ukážme im, ako sa potraviny vyrábajú a odovzdávajme im skúsenosti, ktoré sa nám v kuchyni osvedčili 
  • nehanbime sa nechať si zabaliť nedojedené jedlo v reštaurácii – ideálne do vlastnej prinesenej nádoby
  • …a tak ďalej…

…určite vám napadlo ešte množstvo ďalších vecí, ktoré sú nápomocné v boji proti plytvaniu potravinami. Ak máte chuť sa podeliť o to, čo pomáha proti neplytvaniu vám doma, určite si to nenechajte pre seba a podeľte sa o svoje skúsenosti.

 

 

 

You may also like

2 komentáre

  1. Luci děkuji za pěkný článek který opravdu nutí k zamyšlení,vždy se snažím zpracovat v kuchyni vše co mám. Myslím si že díky dnešní době kdy je možné používat různé cizokrajné suroviny se ochuzujeme o důkladné poznání těch našich o tom ale ty také píšeš.Zdraví Láďa

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *