Kam so zvyškami vareného alebo pečeného kuracieho mäsa?

Zemiaková baba

Známa česká autorka kuchárskych kníh a majiteľka prvej koncesovanej školy varenia v Čechách, Anuše Kejřová, si v predslove ku kuchárskym predpisom v jednej zo svojich kníh takto povzdychla: „cesta do mužova srdce vede žaludkem (bohužel)“. 

Hoci v mojom prípade cesta do srdca môjho muža vedie aj inakiaľ než len cez žalúdok (našťastie), s Anušou rozhodne súhlasím v tom, že vyhovieť partnerovým chuťovým pohárikom je výhodné pre obe zúčastnené strany – pre kuchára aj pre stravníka. A vlastne, je úplne jedno, či žena varí mužovi alebo naopak; spoločný pôžitok z jedla a radosť, že partnerovi chutí doma uvarené jedlo, sú pocity, ktoré vzťahu môžu len pomôcť.

Lenže, dostať sa u partnera do pozície kuchárskej bohyne vôbec nie je ľahké. V časoch, keď sme si s mojím mužom začali nažívať v jednej domácnosti a ja som sa snažila variť najlepšie ako som vedela, on akosi často spomínal kuchárske umenie svojej mamy a jej skvelé jedlá. Lebo, ona varí naozaj úžasne, to sa musí povedať. Mojím snom v tej dobe bolo jediné; aby môj manžel raz povedal „to bolo výborné, presne ako od mojej mamy“.

Zistila som, že ak si chcem nájsť cestu k žalúdku svojho drahého, musím sa naučiť podľa receptov jeho mamy minimálne tri jedlá – vianočnú kapustnicu, vianočný kapustový osúch a zemiakovú babu.

Ako na prvú som si trúfla na zemiakovú babu. Vypýtala som si od Evky recept, zopár krát ju s ňou upiekla a potom som ju začala skúšať doma sama. Hneď na prvý, a bohužiaľ ani na druhý krát sa búrlivé ovácie z mužovej strany nekonali – ale postupne som na babe vychytala všetky chybičky a odhalila všetky úskalia…a viete čo? 

Minule mi to povedal: „To bola baba presne ako od mojej mamy.“ A keďže baba okrem iného poskytuje aj úžasný priestor na upotrebenie zvyškov, rada sa s vami o tento recept podelím. Ja som do nej tento krát zakomponovala kuracie mäso, ktoré mi ostalo z vývaru.

Continue Reading

Nátierka zo zvyškov pečeného mäsa a pečeného cesnaku

Nátierka z pečeného mäsa a pečeného cesnaku

Určite si myslíte, že naváľať sa cesnakom bezprostredne pred odchodom na rande alebo do divadla je poriadne barbarstvo. A myslím si to aj ja. Nedávno sa mi však podarilo nájsť spôsob, ako aj milovník cesnaku môže zjesť čokoľvek s cesnakom bez toho, aby sa pred svojou láskou alebo v akejkoľvek inej spoločnosti blamoval nevhodnou vôňou. A navyše, popri tom minúť aj nejaký ten zvyšok pečeného mäsa.

Continue Reading

Revolučný šalát so zvyškami pečeného mäsa

šalát so zvyškami pečeného mäsa

Milujem náhody. Jedna sa totiž postarala o to, že si dnes povieme o tom, ako zatočiť so zvyškami pečeného mäsa. Nedávno som totiž natrafila na skvelý článok Julie Moskin, ktorý nedávno publikovala v sekcii Food denníka The New York Times. To, čo som sa dočítala, ma doslova zdvihlo zo stoličky, zaplavilo eufóriou a naladilo na revolučnú vlnu. Samozrejme, na tú gastronomickú, aby bolo jasné.

Julia v článku píše o novo otvorenej newyorskej pobočke vychytenej reštaurácie Le Coq Rico. O tom, že ide naozaj o top podniky, svedčí nie len ich poloha. Parížsku reštauráciu nájdete neďaleko chrámu Sacré Coeur a tú newyorskú zas priamo na Manhattane. Ich kredit zvyšuje aj to, že zakladateľom Le Coq Rico je šéfkuchár Antoine Westermann, určitý čas držiteľ troch hviezdičiek od Michelina.

Tu by som však s informáciami lifestylového typu skončila a vrhnem sa rovno na to, prečo si táto reštaurácia ale najmä pán Westermann získali moje sympatie. A to aj napriek tomu, že som Le Coq Rico v Paríži ani v New Yorku nielenže nikdy nenavštívila ale okolo nich ani neprešla a nedívala sa oknom dovnútra.

Continue Reading