Dajú sa premeniť zvyšné varené zemiaky na nebíčko v papuľke?

Zemiakové šúľance (a zemiakové cesto všeobecne) som vždy mala v priam posvätnej úcte. Preto by mi ani vo sne nenapadlo robiť ich zo zyšku varených zemiakov. Akosi som si nevedela predstaviť, že by som ich spravila inak, než tradične – zo zemiakov varených v šupke.

Keď sa mi však v chladničke objavil hrniec, v ktorom sa o slovo pýtali zvyšné zemiaky od obeda, telo hlásilo stupeň najvyššej únavy a hlava tiež, hoci musela ešte vymyslieť, čo na večeru, povedala som si, hop alebo trop. Skúsim z nich spraviť šúľance, aspoň budem o skúsenosť múdrejšia.

Môj pokus skončil prekvapivým úspechom. Hoci zemiaky varené v šupke budú pre mňa navždy pri príprave zemiakového cesta surovinou číslo jeden, na záchranu zvyšných varených zemiakov v podobe šúľancov sa odvtedy podujímam ochotne a s úsmevom. Je totiž radosť na ne pozrieť a rovnako veľká jesť ich.

Continue Reading

O starých rodičoch (3. týždeň Prečítaného leta)

Domáci zemiakový chlieb

Starí rodičia sú synonymom histórie. A aj múdrosti, šetrnosti a skúseností. A je úplne jedno, či ide o mojich starých rodičov, starých rodičov mojich detí, či starých rodičov mojich prastarých rodičov. Alebo tých vašich.

Myslím, že je úplne prirodzené, a že to vždy tak bolo a aj bude, že každá generácia si so sebou nesie svoje bremeno, ťažšie alebo ľahšie a pozerá sa na svet optikou svojich vlastných skúseností, problémov a radostí. Preto žiadna generácia nie je rovnaká. Každá je jedinečná a neopakovateľná a rozdiely medzi nimi poskytujú priestor nie len pre obdiv aj pre nedorozumenia.

Nechcem však letnú bezstarostnosť rušiť filozofovaním; článok o starých rodičoch bude maximálne odľahčený a pozitívny.

Preto som chcela tento týždeň s deťmi pripraviť také jedlo, ktoré by malo všetky vlastnosti, ktoré na predchádzajúcich generáciách obdivujeme. Aby z neho dýchala história, skúsenosti, ale aj múdrosť a šetrnosť. A zároveň také, aby si z jeho prípravy detváky odniesli poučenie aj zábavu.

Nech rozmýšľam ako rozmýšľam, takýto pokrm je iba jeden. Domáci chlieb. Ten, ktorým sa živili naši predkovia a ktorý zabezpečil ich prežitie. Ten, ktorý sa nám nikdy nepreje. Ten, ktorého upečenie si vyžaduje trošku cviku a skúseností; tie sa dedili z generácie na generáciu. A ktorého príprava môže byť vedeckým zážitkom, pretože na to, aby sme mohli pozorovať bublajúce droždie alebo rastúci kvások je treba špecifické podmienky.

A navyše, v dnešnej dobe, kedy väčšinu potravín kupujeme, by malo každé dieťa mať možnosť zažiť a vidieť, ako sa pečie chlieb. Pretože vytiahnuť čerstvo upečený bochník z rúry a zahryznúť sa do mäkkej striedky s chrumkavou, vypečenou kôrkou, to je pocit na nezaplatenie. O to viac, že takýto zázrak ste si dokázali vyrobiť sami.

Continue Reading

Ako si pochutiť na zvyškoch varených zemiakov od obeda

Zemiakové pečivo

Sobota je taký príjemný deň. A sobotný večer ešte príjemnejší. Neviem ako vy, ale toto je štatisticky najvínovejší večer v našej domácnosti. Žiadny iný večer v týždni nie je kľudnejší a ani vhodnejší na otvorenie fľašky dobrého vína, než práve ten sobotný. 

Lenže k vínu to chce aj nejakú chuťovku. Mne bohužiaľ naša chladnička neponúkla žiadny voňavý syr ani hrozno, ale iba porciu nedojedených varených zemiakov od obeda. A viete vy čo? Ja som sa rozhodla, že to s tými zemiakmi skúsim. Nie, nezačala som ich uzobkávať s pohárom vína v ruke. Ja som sa s nimi trocha pohrala.

Pred časom som totiž vo viacerých kuchárskych knižkách zaregistrovala recept na jednoduché slané pečivo zo zemiakov, múky a masla. Vzájomný pomer všetkých surovín je rovnaký, a tak mi tento recept utkvel v pamäti. A tiež som si povedala, že ho musím určite niekedy vyskúšať. Ten správny čas prišiel práve v sobotu poobede, lebo počasie bolo novembrovo sivé, doma bolo príjemne teplúčko a fľaša bieleho vína sa práve vybrala na chladiaci pobyt do chladničky.

Continue Reading