O rastlinách (2. týždeň Prečítaného leta)

tvarohová nátierka

Keď som rozmýšľala nad tým, ako zmysluplne (a zároveň deťom primerane a kulinársky so cťou) poňať tému o rastlinkách, napadlo ma veľké množstvo možností. Ísť s deťmi na prechádzku do okolitých polí, vyjsť si spoločne na trh, zasadiť žeruchu, naklíčiť strukoviny v klíčiacej miske, ísť sa pozrieť k babke do záhrady ako rastú paradajky a iná zelenina…

Ale viete čo? Nakoniec som sa rozhodla, že výletíky za rastlinkami síce budú, ale tento krát ostaneme doma. A objavíme to, čo nám rastie priamo pod nosom, a aj to, čo máme doma v špajzi.

Deti však budú nielen poznávať ale aj ochutnávať. Lebo čo by to bol za kuchársky blog, keby sme si neotestovali chuť rastliniek priamo v doma pripravených jedlách? Nuž a asi by som to ani nebola ja, keby som do repertoáru nachystaných pokrmov nezahrnula aj nejaký zvyšok – tento raz tvaroh. A aby sme si precvičili mozgové závity, bude v tom aj trocha matematiky.

Naše rastlinkové poznávanie odštartujeme dôležitým posolstvom, ktoré chcem deťom priebežne (až kým nebudú dospelé) opakovať. Chcem, aby vedeli, že rastlinkám vďačíme za to, že máme čo dýchať, že máme plné brušká a že je tu na zemi tak pekne. Teda aspoň tam, kde rastie čosi zelené. Lebo ja som v púšti síce bola a nebolo tam škaredo, ale lesy a lúky zarastené letnými kvietkami a záhrady plné ovocia a zeleniny sa mi páčia oveľa viac.

Rastlinky naše životodarné

Táááákže, povedzme si teda podrobnejšie: čo nám to tie rastlinky vlastne dávajú? Nuž, v prvom rade vzduch, ktorý môžme dýchať a potravu, ktorú každý deň jeme.

Troška o vzduchu, ktorý dýchame, fotosyntéze a o tom, ako papajú rastlinky

To, že dýchame, berieme ako úplnú samozrejmosť a väčšinou si dýchanie uvedomujeme len vtedy, keď máme nádchou alebo alergiou upchatý nos a dýcha sa nám ťažko. Ťažko by sa nám však dýchalo aj vtedy, ak by nebolo rastliniek. Práve ony zabezpečujú dostatočné množstvo kyslíka – dôležitej zložky vzduchu, ktorý dýchame. A ako to robia? Vo vnútri ich zelených častí prebieha jeden výnimočný proces, ktorý sa vola fotosyntéza.

Keď som rozmýšľala nad tým, ako vysvetliť dvoj a štvorročnému dieťaťu fotosyntézu tak, aby ju pochopili, zavolala som si na pomoc pána Googla a dostala som sa k tomuto skvelému článku. Ako kuchárskemu nadšencovi sa mi veľmi páčilo prirovnanie fotosyntézy k vareniu.

Rastlinky totiž tiež potrebujú jesť, aby boli zdravé a mohli rásť – presne ako detičky. Preto musia najskôr odniekiaľ získať živiny a potom si z nich „uvariť“ také jedlo, ktoré im dodá energiu.

„Mami, a odkiaľ rastlinky získajú tie živiny?“

„Svojimi korienkami pijú vodu zo zeme a nimi tak získavajú aj iné dôležité živiny z pôdy. Okrem vody im však chutí aj jeden plyn, ktorý sa nachádza vo vzduchu a volá sa oxid uhličitý. Treťou dôležitou ingredienciou, ktorú prijímajú, je slnečné žiarenie.“

„A čo sa s vodou, oxidom a žiarením stane potom?“

„Tieto tri suroviny rastlinky spracujú vo svojich „kuchynkách“. Svoje kuchynky majú zabudované priamo v listoch a volajú sa chloroplasty. Tam prebieha fotosyntéza, počas ktorej sa voda, oxid uhličitý a slnečné žiarenie premení na glukózu a kyslík. Glukóza je „jedlo“. ktoré rastlinám pomáha rásť. A kyslík, ten rastlinky nepotrebujú a tak ho listami vylúčia naspäť do vzduchu. A ľudia a zvieratká tak môžu dýchať, lebo vzduch bez kyslíka by sa veru dýchať nedal.

Vidím, že to stále hovorím príliš zložito. No dobre. Predstavte si, že rastlinky majú vo svojej kuchynke hrniec, do ktorého dajú vodu, oxid uhličitý a slnečné žiarenie. V hrnci z nich vznikne glukóza, čiže jedlo, ktoré rastlinka spapá a ktoré jej pomôže rásť. A kyslík, to je tá para, ktorá ide z hrnca von keď sa varí. Presne tak, ako keď vám ja varím polievočku. Rozumiete?“

„Mami, Lukáško si vyzul ponožku!“

…nuž, a práve kvôli tej ponožke vám budem musieť o tej fotosyntéze povedať ešte niekoľko krát 🙂

fotosyntéza

zdroj obrázka: http://www.sheppardsoftware.com/content/animals/kidscorner/foodchain/photosynthesis.htm

 

Exkurzia po kuchyni, záhrade a bylinkovom záhone

Nuž, a ako je to s tou potravou, ktorú nám rastlinky každý deň zabezpečujú?

Deti som vzala aj na výlet do útrob našej kuchyne – presnejšie povedané, každého úložného priestoru, ktorý v nej máme. Vybrali sme všetky potraviny rastlinného pôvodu a zistili, že doma ich máme naozaj veľa. Bez rastliniek, ich listov a najmä plodov, by sme raňajkovali, obedovali aj večerali veľmi ťažko.

Napríklad taká špajza ukrýva suroviny na výrobu ranných kaší a polievočiek – ovsené vločky, bulgur, krupicu, rôzne druhy ryže, zemiaky, proso, polentu, pohánku či sušené strukoviny – fazuľky, šošovicu, rôzne druhy fazulí, hrach, cícer…

strukoviny obilniny

Keby nebolo rastliniek, nemali by sme doma ani rôzne druhy olejov – olivový, repkový, slnečnicový, či tekvicový.

Vďaka rastlinkám a ich plodom si môžme pochutnávať na orechových rožtekoch, makových slížoch aj domácich muesli tyčinkách s mandľami či kokosom.

A vybrali sme sa aj do chlebníka. Lebo ani chlebík a pečivo by sme nemali, nebyť rastliniek. Vďaka rôznym druhom obilnín získavame rôzne druhy múk – pšeničnú, špaldovú, ražnú, či jačmennú. Z nich sa potom pečú, či už doma, alebo v pekárňach, rôzne druhy chlebíka, rožkov, žemlí a vianočiek.

No a zelenina!!! Tá o ktorej stále hovorím, že je taká zdravá. Vybrali sme teda skoro všetku zeleninu, čo sme doma našli, dali ju vedľa seba a naučili sme sa, ako sa ktorá volá.

zeleninka

Nuž a čo by to bola za varenie bez byliniek a korenín, však? Ja si bez nich svoje kulinárčenie neviem veľmi predstaviť. Čierne korenie, nové korenie, rasca, sušená paprika, bobkový list, škorica, klinčeky nechýbajú snáď v jedinej domácnosti. Nehovoriac o tom, že dnes si radi spestrujeme varenie exotickejšími druhmi korenín a s obľubou používame kari korenie, kurkumu, kardamóm, koriander, galgan či vanilku.

Bylinky sú úžasné aj v čerstvej aj v sušenej podobe. My sme si tento raz natrhali čerstvé z vlastnej úrody – petržlenovú vňať, ligurček, romarín, oregáno, tymián, medovku, mätu…Akurát bazalka sa na fotenie nedostavila, zaspala v kvetináči.

bylinky

Na záver sme sa pomotali v susedovej záhrade a pooberali trocha ovocíčka, ktoré sme našli. Deťúchy, o ovocí vám chcem povedať jednu dôležitú vec. Čučoriedky, černice aj maliny nerastú v supermarkete, ale na kríčku, tak ako ste videli v záhradke u suseda. A rastú iba v lete. Ak ich uvidíte v obchode v zime a dostanete na ne chuť, mali by ste si uvedomiť, že také ovocíčko nevyrástlo u nás, ale veľa veľa kilometrov ďaleko, tam kde je teplo alebo aspoň nejaký skleník.

ovocíčko

Ak máte radi matematiku…

…spočítajte všetky potraviny rastlinného pôvodu, ktoré doma máte. Aj vy ste ohromení ich množstvom? Rastlinky sú neuveriteľné a ja ďakujem Prečítanému letu, že som si túto skutočnosť mohla uvedomiť. Pretože v záplave každodenných povinností rastlinky beriem ako samozrejmosť.

A čo budeme dnes variť?

Vlastne…otázka by mala byť skôr – prečo práve tvarohová nátierka? No, jeden dôvod už viete – tu sa varí zo zvyškov a dnes nám zase ostala trocha tvarohu. Ako však súvisí tvarohová nátierka s rastlinkami?

Nóóóóóóó, tak, že práve jedna konkrétna rastlinka spôsobila, že tvarohová nátierka môže byť jednoduchá ako facka ale aj exkluzívna ako manikúra Adriany Sklenaříkovej. A tou rastlinkou je – tramtadadááá – obyčajná mäta.

A kým sa dostaneme k vareniu, ešte jeden odkaz pre matematiky chtivých – táto nátierka je vhodná na učenie zlomkov. Pretože každá z použitých surovín je zlomkom. No veď posúďte sami:


TVAROHOVÁ NÁTIERKA S MÄTOU

suroviny na nátierku

Množstvo: pre 2 veľmi hladné osoby, alebo 4 striedmo sa stravujúce osoby

Čas prípravy: 5 – 10 minút

 

Suroviny

1/2 balenia tvarohu (cca 120 – 125 g)

1/4 balenia masla (veľkého, čiže cca 60 g)

1/4 čajovej lyžičky soli

1/2 čajovej lyžičky citrónovej šťavy

hrsť mätových lístkov

čierne korenie

 

Kontrolná otázka pre malých matematikárov: Viete, aké množstvo masla sa skrýva pod pojmom „osminka masla“?

Odpoveď: Ide o malé balenie masla s hmotnosťou 125 g. A prečo osminka? Pretože ide o jednu osminu z kila; čiže: 1000 / 8 = 125

 

Postup

1. Maslo vložte do misy a nechajte trocha zmäkknúť pri izbovej teplote. Teraz v lete stačí chvíľka – 5 až 10 minút, zvyšnú prácu spraví tyčový mixér.

2. K maslu pridajte tvaroh, soľ a citrónovú šťavu. Zmiešajte tyčovým mixérom na hladkú nátierku. Podľa vlastného uváženia pridajte čierne korenie, citrónovú šťavu, prípadne dosoľte.

3. Mätové lístky nasekajte ostrým nožom na drobno a vmiešajte ich do nátierky.

4. Natierajte na čerstvé pečivo alebo hrianky.

 

tvarohová nátierka

You may also like

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *