Zatočte so zvyškom ryže – rýchlo, voňavo a zdravo

Problém plytvania potravinami konečne začína rezonovať aj na Slovensku. Vďaka svojmu blogu mám možnosť spoznávať množstvo nadšencov, ktorým táto téma nie je ľahostajná a snažia sa v tomto smere o osvetu. Pretože tá je veľmi dôležitá.

Mestský a konzumný životný štýl spôsobuje, že oveľa rýchlejšie zabúdame na to, koľko úsilia a zdrojov je potrebných na výrobu potravín. Netušíme, odkiaľ sú potraviny, ktoré máme na tanieri, nevieme, ako sa vyrábajú, a často s nimi ani nevieme hospodáriť.

Posledný májový víkend sa na bratislavskom hrade uskutoční už po niekoľký krát Slovak Food Festival. Tento ročník je však výnimočný svojou témou, ktorou je práve (ne)plytvanie potravinami. Hlavnou hviezdou festivalu nebudú luxusné lahôdky, ale obyčajná krivá zelenina alebo zvyšky jedla, z ktorých bude čarovať renomovaný šéfkuchár Jaroslav Ertl.

Tešiť sa môžete aj na prednášky s tematikou food-waste, ktoré zastreší združenie Free Food a moja maličkosť. So mnou budete mať možnosť vidieť sa v sobotu doobeda. Ak budete však mať iné plány, posielam vám aspoň tento záchranársky recept na zvyšok ryže. Pretože aj na zrnku ryže záleží. 

Mottainai!

Osveta a udržiavanie povedomia o tom, že plytvanie čímkoľvek nie je správne, je jedna z ciest k tomu, aby sme si dokázali vážiť všetko, čo okolo seba máme. Či už ide o jedlo, prírodu alebo obyčajné veci, ktoré nás obklopujú. A nie len vážiť, ale žiť tak, aby sme dokázali svet, v ktorom žijeme, odovzdať ďalším generáciám bez toho, aby si raz uvedomili, že život na našej planéte už jednoducho nie je zdravý, bezpečný ani možný.

V japonskej kultúre existuje výraz „mottainai“, ktorý vyjadruje pocit ľútosti nad všetkým, čím sa plytve a čo bolo ako zdroj nenávratne premrhané. Voľne sa dá preložiť  približne ako  „ó aké plytvanie!“ Toto povedomie súvisí s tým, že Japonsko ako ostrovná krajina mala odjakživa limitovaný prístup k prírodným zdrojom, pomerne vysokú hustotu obyvateľstva a vo svojej DNA zakódovanú budhistickú filozofiu.

V súčasnosti sa však konzumný štýl života udomácnil aj v Japonsku, a čo krajina nemá, to si zabezpečí vďaka dovozu. Téma plytvania je tam rovnako aktuálna, ako všade na svete a snaha pripomínať si „mottainai“ o to silnejšia.

V Japonsku sa všeobecne považuje za neslušné nechať jedlo na tanieri. Či už doma alebo v reštaurácii. Dojesť sa má všetko, aj posledné zrnko ryže v miske.

Takže, chystajte si varešky, predsa tie zrnká ryže nenecháme napospas osudu!

Mujadara a tabbouleh

Vôňu diaľok a exotiky prenesieme aj do dnešného jedla, z Japonska sa však prenesieme na východné pobrežie Stredozemného mora, kde ma k príprave dnešného receptu inšpirovali dve zaujímavé jedlá.

Mujadara je libanonský pokrm z ryže a šošovice, ktoré sa dusia spolu s koreninami. K nim sa počas prípravy pridá opečená cibuľka a keď sa chute navzájom prepoja, hotové jedlo sa nakoniec ozdobí trochou opečenej cibuľky, ktorú si kuchár pred tým odložil bokom.

Tabbouleh je šalát pochádajúci z oblasti východného pobrežia Stredozemného mora, spájajúci obilniny ako bulgur či kus kus so zeleninou – uhorkami a paradajkami. Dochutený citrónovou šťavou, olivovým olejom a poriadnou dávkou petržlenovej vňate chutí najlepšie v horúcich letných dňoch.

Mujadara ma inšpirovala spojením ryže a šošovice s opečenou cibuľkou, tabbouleh zas svojou citrónovou sviežosťou a bylinkami.

Keďže zvyšok ryže, ktorý chceme v novom jedle použiť, je už vopred chuťovo daný a to, že je už pripravený, neumožňuje také prepojenie s ostatnými ingredienciami ako v prípade mujadary, recept si vyžiadalo vyšperkovať iným spôsobom. Ako čerešnička na torte sa mi najviac osvedčili práve bylinky v spojení s citrónovou šťavou a olivovým olejom, ktoré šalát vystrelili do gurmánskeho neba a dali mu pevné miesto v mojom kuchárskom repertoári zameranom na spotrebovanie zvyškov jedla.

Aké množstvo jedla pripravím zo svojho zvyšku ryže a aká je najvhodnejšia?

Rozpis, ktorý uvádzam nižšie, je pre jednu osobu. Ak chcete zistiť, aké množstvo jedla pripravíte zo svojho zvyšku ryže, najlepšie bude odvážiť ho.

Pre jednu osobu uvádzam približne 100 g uvarenej ryže. Ak jej máte menej, môžete do jedla pridať viac šošovice.

Na prípravu tohto jedla je najlepšia sypká ryža, ktorá sa dá v jedle dobre rozmiešať. Ja po tomto recepte obyčajne siaham vtedy, ak mi ostane zvyšok uvarenej basmati alebo jazmínovej ryže. Ryžu, ktorá má po uvarení kašovitú konzistenciu alebo je mierne rozvarená, je lepšie využiť v inom recepte, napríklad v ryžových guľkách do polievky.

Aký tip šošovice použiť a čo spraviť, ak nemám doma koreniny, ktoré sú v recepte?

Najvhodnejšia šošovica na prípravu tohto jedla je šošovica francúzskeho typu alebo čierna beluga, ktoré sa pred varením nemusia namáčať a uvaria sa rýchlejšie ako klasická hnedá šošovica. Na rozdiel od červenej šošovice sa však nerozvárajú a krásne držia tvar.

Koreniny, ktoré uvádzam v recepte, sú udomácnené práve v kuchyni východného Stredomoria, ak ich však doma nemáte, nezúfajte.

Rímska rasca sa dá nahradiť našou domácou rascou, vôňu šošovici dodá aj bobkový list, či vetvička čerstvého rozmarínu alebo tymiánu.

Petržlenová vňať je u nás ľahko dostupnou surovinou, ak však máte chuť experimentovať, môžete ju nahradiť čerstvo koriandrovou vňaťou a do jedla môžete nasekať aj čerstvú mätu.


VOŇAVÝ ŠOŠOVICOVÝ ŠALÁT SO ZVYŠKOM RYŽE, OPEKANOU CIBUĽKOU, CITRÓNOM A BYLINKAMI

Množstvo: pre 1 osobu

Čas prípravy: 30 minút (medzitým však stihnete kopec iných vecí)

 

Suroviny

100 g uvarenej ryže (ideálne jazmínovej alebo basmati)

50 g šošovice francúzskeho typu (Puy) alebo čiernej belugy

200 g cibule

4 polievkové lyžice olivového oleja

KORENINY NA PRÍPRAVU ŠOSOVICE

1/2 čajovej lyžičky drvených koriandrových semienok

1/4 čajovej lyžičky mletého kardamomu

1/4 čajovej lyžičky mletej alebo drvenej rímskej rasce

na špičku noža mletej škorice

2 drvené klinčeky

SUROVINY NA DOKONČENIE

1-2 veľké hrste čerstvej petržlenovej vňate

1-2 čajové lyžičky citrónovej šťavy (pridávajte postupne, podľa vlastného uváženia)

kôra z polovice chemicky neošetreného citróna

šipka soli

štipka drvených koriandrových semienok

1 polievková lyžica olivového oleja – podľa potreby

 

Postup

1. UVARTE ŠOSOVICU: Šošovicu vložte do hrnca, pridajte drevené koriandrové semienka, kardamom, rímsku rascu, škoricu a klinčeky, zalejte vodou a uvarte do mäkka. Malo by to trvať približne 25 – 30 minút. Medzitým pripravte cibuľu.

2. OPEČTE CIBUĽU: Cibuľu pozdĺžne prekrojte na dve polovice. Každú nakrájajte na tenké polmesiačiky. V panvici rozohrejte olivový olej. Na stredne silnom plameni opekajte cibuľu za občasného miešania dovtedy, kým nezozlatne. Tretinu cibule si odložte na ozdobenie. Počas prípravy cibule nasekajte petržlenovú vňať na drobno a nastrúhajte citrónovú kôru.

3. DOKONČITE JEDLO: K cibuli v panvici vmiešajte ryžu a nechajte ju zohriať. Uvarenú šošovicu zlejte. Pridajte ju k ryži a premiešajte. Vmiešajte petržlenovú vňať a dochuťte citrónovou kôrou, šťavou, drvenými koriandrovými semienkami a podľa potreby dochuťte soľou a olivovým olejom.

4. PODÁVAJTE ozdobené opečenou cibuľkou a bielym jogurtom posypaným drveným chilli.


Čo hovoríte na takúto recykláciu zvyšku ryže vy? Skúsite? Dajte vedieť v komentároch 🙂

You may also like

2 komentáre

  1. ryžu so šošovicou som prvýkrát jedla u našich v turecku a strašne mi to chutilo. odvtedy robievam pravidelne, a stále ked varím ryžu, pridám od oka viac, aby zostalo na šošovicový pilav 😉 úmyselne produkujem zvyšky 😀 😀
    s tou ciubľkou to musim niekedy skúsiť ♥
    btw. zasa som sa začítala do blogu, sa musim nakopnúť do upratania chladničky 😀

    1. Eli a toto je ako mozne ze som tvoj komentar nasla az teraz?
      Ja to mam obcas s umyselnou produkciou zvyskov rovnako 😁 niekedy je fajn vyrobit si polotovar, vdaka nim sa potom da varit rychlejsie 😎 len to treba naplanovat ☺
      Mas recept na sosovicovy pilav na blogu? Skusim podla teba!
      Tak zelam prijemne upratovanie chladnicky, ak si uz medzitym neupratala ☺😘

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *