Ak máte pocit, že si z vás dnes robím dobrý deň, tak si to prosím naozaj nemyslite. Jedlo, ktoré na vás pozerá z fotky hore nie je žiadny výtvor premotivovaného kuchára, ani jedlo uplácané štýlom „ako psíček s mačičkou robili tortu“. Je to seriózny pokrm, ktorý má za sebou dlhú tradíciu a ktorý si mnohí nosia v srdciach ako láskavú spomienku na detstvo, babičkin dom a bezstarostné letné prázdninové dni. Aj ja ho poznám z detstva a ma vždy odnesie k mojej babičke na Záhorie. A aj na drevenicu uprostred hustých javorníckych lesov, kde bolo vždy veľa hladných detských krkov a veľmi skromné podmienky na varenie.

A keďže s prichádzajúcou jedeňou zvykne na človeka prísť určitá nostalgia za pohodovými letnými dňami, ktoré už odišli, celkom ma potešilo, že nám ostalo trocha halušiek, ktoré tradične robievame k paprikášu. Presne tie isté halušky sú totiž základom zašubraného regimentu – jedla, ktoré v tých, ktorí ho poznajú, vyvoláva presne tie isté hrejivé pocity, ako u iných spomienka na maminu krupicovú kašu.

Výskyt zašubraného regimentu v slovenských a českých kuchyniach

Priznám sa, že ma strašne baví vŕtať sa v histórii a príbehoch rôznych jedál. Zašubraný regiment samozrejme nemôže byť žiadnou výnimkou a tak som sa pustila do pátrania po všetkom, čo s týmto jedlom súvisí. A zistila som, že výskyt tohto jedla zďaleka nekončí za hranicami Záhoria, odkiaľ tento pokrm poznám ja. Poznajú ho aj na východnej Morave – konkrétne na Slovácku aj na Valašsku. Bolo to rýchle a jednoduché jedlo z bežne dostupných surovín, ktoré milovali najmä deti, lebo bolo sladké. Gazdiné mali okrem varenia na starosti prácu o hospodárstvo, chodievalo sa na pole, a tak sa varilo predovšetkým jednoducho – pokiaľ možno z jedného hrnca. Veľakrát sa z jedného hrnca aj jedlo a deti občas aj rukami – ja myslím, že viac dôvodov pre názov tohto jedla už ani nemôže byť.

Zašubraný = špinavý, zamazaný, ufúľaný

No ako by asi mohol vyzerať človek, ktorý doje halušky so slivkovým lekvárom a makom, nieto ešte dieťa? Alebo viac detí? To už je potom hotový zašubraný regiment. A rozbor názvu máme týmto vyriešený. Hoci, aj on sa vyskytuje v rôznych regionálnych obmenách. Na Valašsku býva regiment „ušmúraný“, na Slovácku som sa stretla aj s názvom „opluskance“. Čo sa však dá predstaviť pod opluskancami, to momentálne záleží na vašej fantázii. Viac informácii o pôvode slova opluskance teraz nemám. Ak by ste ich však mali vy, budem veľmi rada, ak sa o ne podelíte.

Halušky – rýchle, jednoduché a chutné

Veľa hladných krkov, skromné podmienky na varenie ale aj podstatne menší výber potravín, než máme k dispozícii dnes, boli presne tými dôvodmi, pre ktoré toto a podobné jedlá varili naše babičky a prababičky. Suroviny, z ktorých varievali, boli väčšinou tie, ktoré si sami dopestovali alebo dochovali. A tak nám po predchádzajúcich generáciách ostalo mnoho jednoduchých ale napriek tomu krásnych jedál a bola by fakt škoda, keby zapadli prachom.

Základom zašubraného regimentu bývajú halušky, ktoré sa vyrábajú z múky, vody a vajec. Redšie cesto sa potom varí vo vode v podobe halušiek. Stretla som sa však aj s haluškami, kde sa používa miesto vody mlieko. Niekde zas cesto robia husté, vyváľajú z neho bochník a z neho potom trhajú menšie kúsky, ktoré sa uvaria vo vode.

Slivkový lekvár

Je jednou zo základných ingrediencií. Slivky totiž patria k ovocným stromom, ktorým sa v našich klimatických podmienkach darí a darilo sa im aj v regiónoch Záhoria, Myjavska, ale aj Slovácka či Valašska. Nie náhodou sú myjavské kopanice také známe svojou slivovicou. A nie je takisto náhodou ani to, že známa česká výrobňa destilátov R. Jelinek sa nachádza práve na Valašsku – vo Vizoviciach.

Slivky sa však v domácnostiach našich babičiek nielen pálili, aj aj sušili a robil sa z nich aj skvelý slivkový lekvár, alebo ak chcete, po česky „povidla“. Práve on dodáva zašubranému regimentu sladkosť, príjemnú kyselkavosť a vďaka nemu sa regiment krásne kĺže po jazyku do hrdla.

Mak

Bez maku by zašubraný regiment nikdy nemohol byť dostatočne zašubraný. Mak bol u nás kedysi jednou z najrozšírenejších plodín a naše babičky naozaj vedeli, čo je dobré. Namiesto výroby omamných látok sa využíval najmä v kuchyni. Vďaka bohatej tradícii pestovania maku, ktorá kvôli rôznym legislatívnym polienkam hádzaným pestovateľom pod nohy dnes už pomaly prestáva byť tradíciou, máme v našej národnej kuchyni také krásne jedlá ako makové slíže, makové záviny, lokše, pupáky, opekance, ale aj bratislavské rožky či podunajské bejgli. A mnoho iných, tieto mi napadli len tak narýchlo, popri ťukaní do klávesnice.

ZAŠUBRANÝ REGIMENT

Množstvo: závisí od toho, koľko vám ostalo halušiek

Čas prípravy: 5-10 minút

Suroviny:

halušky

slivkový lekvár

mak

maslo

Postup:

1. Pomeľte si mak. Ja dávam na jednu porciu regimentu približne 2 kopcovité polievkové lyžice pomletého maku. Dávkovanie si však prispôsobte vlastným chuťovým preferenciám.
2. Nachystajte si lekvár. Na porciu by vám mali stačiť približne 2 polievkové lyžice lekváru, ak sú halušky málo sladké, môžete ho samozrejme pridať viac. Ak je taký hustý, že by sa do halušiek veľmi ťažko vmiešaval, v kastróli ho podlejte trochou vody a rozvarte na požadovanú hustotu.
3. Halušky zohrejte. Buď ich môžete ohriať v paráku, alebo jednoduchšie v kastróli. Halušky vložte do kastróla, podlejte 2-3 polievkovými lyžicami vody a na stredne silnom plameni ohrievajte. Ak sa voda počas zohrievania vyparí rýchlejšie, než sa halušky zohrejú, podlejte ich znova trochou vody a miešajte, kým nebudú horúce.
4. Do horúcich halušiek vmiešajte maslo a lekvár a na konci premiešajte s makom. Jedzte teplé, bude to fakt stáť za to.

PSSST, EŠTE JEDEN TAJNÝ TIP…

Pri príprave regimentu veľmi záleží na kvalite vstupných surovín. Mak nesmie byť horký a lekvár by mal byť ideálne domáci. Ak ste fajnšmekri, a to ja viem že vy ste, ak máte chuť, kvapnite si do regimentu kvapku rumu. Krásnu vońavú službu spraví aj štipka škorice a mletého klinčeka – ale naozaj len štipka.

…A JEDEN SERIÓZNY TIP

Ak vás zaujíma recept na halušky, nech sa páči, takto ich pripravuje moja babička, mama a dnes už aj ja. Na približne 3-4 porcie budete potrebovať 300 g polohrubej múky, 1 vajce, štipku soli a 2-2,5 dcl studenej vody. V múke rozmiešajte soľ, pridajte vajce a premiešajte, aby sa rozbil žĺtok. Postupne prilievajte vodu a varechou vymiešajte hladké cesto. Po pridaní 2 dcl vody začnite byť opatrní, a vodu dolievajte naozaj len po troškách, aby cesto nebolo príliš riedke. Samozrejme, aj to sa dá napraviť – dosypaním trochy múky. Výsledná hustota cesta by nemala byť ani príliš tuhá, ani príliš riedka. Tuhé cesto sa nebude dať poriadne pretlačiť cez haluškovač, príliš riedke cesto cez haluškovač pretečie rýchlejšie, než ho preložíte nad hrniec s vriacou vodou a môže sa rozvárať.

O zašubranom regimente viem len toľko, čo som sa dozvedela od babičiek, ostatnej rodiny, kamarátov a známych. Stále však pátram po ďalších zaujímavostiach o tomto jedle. Ak ho tiež poznáte, či už v tejto alebo inej podobe, pod týmto názvom alebo nejakým iným, budem veľmi veľmi rada, ak budete mať chuť sa podeliť o svoje skúsenosti. A ak ho nepoznáte a občas vám ostane trocha halušiek, spravte si ho, myslím že neoľutujete.