august 2016 - do poslednej omrvinky

Revolučný šalát so zvyškami pečeného mäsa

26. augusta 2016 4 komentáre

Milujem náhody. Jedna sa totiž postarala o to, že si dnes povieme o tom, ako zatočiť so zvyškami pečeného mäsa. Nedávno som totiž natrafila na skvelý článok Julie Moskin, ktorý nedávno publikovala v sekcii Food denníka The New York Times. To, čo som sa dočítala, ma doslova zdvihlo zo stoličky, zaplavilo eufóriou a naladilo na revolučnú vlnu. Samozrejme, na tú gastronomickú, aby bolo jasné.

Julia v článku píše o novo otvorenej newyorskej pobočke vychytenej reštaurácie Le Coq Rico. O tom, že ide naozaj o top podniky, svedčí nie len ich poloha. Parížsku reštauráciu nájdete neďaleko chrámu Sacré Coeur a tú newyorskú zas priamo na Manhattane. Ich kredit zvyšuje aj to, že zakladateľom Le Coq Rico je šéfkuchár Antoine Westermann, určitý čas držiteľ troch hviezdičiek od Michelina.

Tu by som však s informáciami lifestylového typu skončila a vrhnem sa rovno na to, prečo si táto reštaurácia ale najmä pán Westermann získali moje sympatie. A to aj napriek tomu, že som Le Coq Rico v Paríži ani v New Yorku nielenže nikdy nenavštívila ale okolo nich ani neprešla a nedívala sa oknom dovnútra.

Nezaradené

Zvyšky celých šľahaných vajec? Žiadny problém

19. augusta 2016 Nekomentované

Občas v našej chladničke skončí zvyšok rozšľahaných vajec. Najčastejšie po tom, čo nimi potieram cesto na koláče tesne pred tým, než skončia v rozpálenej rúre. Alebo ak občas pri vysmážaní chlebov vo vajci alebo rezňov rozšafne rozbijem viac vajec, ako by bolo treba.

V takýchto situáciách si vždy dávam klasickú kuchynskú rečnícku otázku: “Čo s nimi?” Dnes však táto otázka nebude rečnícka, pretože na ňu existuje odpoveď. A určite nie jedna. Ale keďže mi je úplne jasné, že drvivá väčšina z nás nechce v kuchyni tráviť pol dňa len preto, aby minula zvyšok rozšľahaného vajca, odpoveď znie: “Šup s nimi do praženice alebo omelety.”

Ja som sa tento krát rozhodla, že dám prednosť omelete. A to nie v hocijakej. Dnešný recept je silne inšpirovaný francúzskym spôsobom prípravy omeliet, ktorý mi v poslednej dobe tak učaroval, že omelety momentálne nerobím nijak inak. Omeleta po francúzsky totiž ponúka chuťovo maximálne efektný výsledok za minimálny čas. Proste Amerika, čo si budeme hovoriť. ak ste už dnešnú večeru vyriešili napríklad spomínaným chlebom vo vajci a omeleta vám do programu veľmi neladí, odložte vajcia do chladničky, do nasledujúceho dňa tam bez ujmy vydržia.

Nezaradené

Nevyhadzujte hlivové stonky,…

12. augusta 2016 Jeden komentár

Pýtate sa, prečo práve udusiť? Nooo, lebo dusené hlivové stonky = delikatesa². Hmm, sú to asi trochu čudné počty a možno si myslíte, že mi v tomto teple už úplne pripieklo mozog, keď tu na vás vyťahujem takéto divné rovnice. Ja viem, Einstein zo mňa nikdy určite nebude, ale touto netypickou matematickou rovnicou som sa len snažila vyjadriť svoje nadšenie zo svojho nedávneho kuchásrkeho objavu.

Bol to totiž taký objav, že som rovno začala od radosti skákať okolo sporáka. Keď ma zbadal môj najdrahší, skúmavo sa na mňa zahľadel, a potom sa ma vážnym hlasom spýtal: A ty čo moja, čo si ty divé huby pojedla? No a ja že: Aaaale čoby, len som udusila hlivu. Ale vieš aká je dobrááááá? A už som mu niesla ochutnať svoj najnovší kuchársky výtvor. Našťastie, aj on sa zatváril spokojne a dokonca prehlásil, že takto mu hliva chutí najviac.

Nezaradené

Cuketa všade kde sa len pozrieš, proste…

5. augusta 2016 7 komentárov

Náš kamarát sa dal na zahradníčenie. Pestuje cibuľu, cesnak, paradajky, fazuľu, dyne, melóny, kukuricu, artyčoky, zemiaky, mrkvu, petržlen, karfiol, brokolicu, kaleráby, kukuricu, skrátka všetko na čo si len zmyslíte. A aj cukety. Občas sa čosi z jeho fantastických výpestkov ujde aj nám. Ako napríklad nedávno obrovská skoro pol metrová cuketa. Hotový budzogáň. Žiadna malá decentná cuketka, ktorú si dáte na obed do cestovín, do šalátu alebo na pizzu a je po nej. Žiadny decentný kúsok, ktorý je fuč po jednom obede alebo večeri.

Hoci v prípade cukiet platí, že najlepšie plody sú tie menšie, s veľkosťou 20-25 cm, pri domácom pestovaní sa skrátka občas pritrafí aj podobná obryňa, ako tá moja štyridsaťjeden centimetrová, vážiaca skoro dve kilá, alebo, ak chcete 1970 gramov.

Takéto úctyhodné kúsky potom ich pestovatelia musia buď spracovať nejakým rozumným spôsobom alebo rozdať. A či ste si už polmetrovú cuketu dopestovali sami alebo ste ju dostali, alebo nebodaj kúpili, určite súhlasíte, že čosi také si už zaslúži, čo sa spracovania týka, zodpovednejšie plánovanie. Lebo zjesť ju len tak na posedenie, to nie je veru sranda. Ale viete čo? Asi sa aj dá. Tak aby sme sa z tých cukiet v lete nezbláznili, poďme si z nich niečo urobiť.