Občas sa mi stane, že dostanem šialenú chuť na rukolu. Ľudovo povedané, huba mi priam piští za tou jej horkou chuťou. Vtedy sa v obchode proste neudržím a vždy uchmatnem vaničku plnú tejto pikantnej rastlinky.
Lenže, moje rukolové nadšenie so mnou u nás doma bohužiaľ nikto nezdieľa . Všetci moji chlapi k nej majú nie že vlažný, ale skôr vôbec žiadny vzťah. Na tanieri ju tolerujú – ale len na tom mojom. Takže si iste viete predstaviť, že celú tú vaničku plnú rukoly musí zjesť kto? Presne tak, ja. A hoci ma po nej občas prepadne šialená chuť, zjesť celú vaničku v priebehu pár dní, to je pre mňa fakt ťažká úloha. Náročná asi tak, ako pre pre princa Bajaju poraziť sedemhlavého draka aj Čierneho princa dokopy.