Varenú brokolicu buď milujete, alebo nenávidíte. Myslím, že medzi tým neexistuje nič iné. Ak ju milujete, nie je čo riešiť. Ak ju však nenávidíte, možno by stálo za to zamyslieť sa nad tým, prečo vám nechutí. 

Varená brokolica je totiž, ak sa nesprávne uvarí, potenciálny zvyšok čislo jeden. Lebo, povedzme si úprimne, uvarenú brokolicu zelenohnedej farby s konzistenciou blatovej kôpky bude každý taktne prehliadať  na tanieri a potom aj v chladničke dovtedy, kým sa milá brokolica nenaštve a nezakryje sa bielo-zelenou plesnivou perinou.

Čím viac sa vareniu venujem, tým viac sa mi potvrdzuje, ako veľmi záleží na správnom zvládaní základných kuchárskych techník. Iba na nich sa dá stavať kuchárske umenie a len vďaka nim sa dá získať v kuchyni ten správny rozlet. Doma vás budú za vaše kuchárske výtvory nosiť na rukách a vy budete presne vedieť, čo si s ktorou surovinou môžete dovoliť. A takisto budete vedieť, čo s nimi nerobiť, ak nechcete vašim spolustolovníkom vytvoriť doživotnú fóbiu z niektorých potravín.

Skrátka, vedieť uvariť brokolicu sa vyplatí. A je to úplne jednoduché. Netreba používať žiadne špeciálne triky aby bola brokolicu na tanieri krásne zelená.  A vyriešiť sa tiež dá aj problém rôznej tvrdosti hlúbu a ružičiek, ak ich chcete uvariť spoločne a na konci varenia ich mať rovnako mäkké.