10 dôvodov, pre ktoré som vymenila písanie nákupných zoznamov na papier za mobilnú aplikáciu

Nákupný zoznam

Nakupovanie s nákupným zoznamom šetrí čas aj peniaze; v tom sa zhodneme asi všetci. A dokonca, vďaka zoznamu sa dá skvele predísť plytvaniu s potravinami.

V mojom prípade, ak si nákup naplánujem, je vysoká šanca, že sa vyhnem nepremyslému vkladaniu vecí do nákupného košíka. Nakúpim len to, čo mám v zozname, inými slovami, len to, čo potrebujem. Ľahšie sa mi tiež odoláva lákavým akciovým ponukám a nenakúpim niečo, čo už doma mám alebo nenakúpim niečoho priveľa. Vyhadzovanie potravín z chladničky – či už pokazených alebo s uplynutým dátumom spotreby – je totiž čosi, čomu sa vyhýbam ako čert krížu.

Poznám veľa ľudí, ktorí si nakupovanie bez nákupného zoznamu vôbec nevedia predstaviť. A ja tiež nie. Preto som až donedávna v kuchynskej zásuvke poctivo ukrývala notes, do ktorého som si zapisovala všetko, čo by som pri najbližšej návšteve obchodu nemala zabudnúť kúpiť. V obchode sa vďaka zoznamu príliš nezdržujem, nakupujem oveľa rýchlejšie a bez stresov, či som nezabudla kúpiť čosi dôležité. A bonusom sú tiež ušetrené nervy, lebo moje deti neznášajú pomalé nakupovanie; keď prekročím určitý časový limit, dajú mi to poriadne najavo.

Skrátka, písanie nákupného zoznamu už k môjmu životu patrí rovnako neoddeliteľne, ako každodenné umývanie zubov. Avšak, ešte pred niekoľkými mesiacmi by som sa veľmi čudovala, ak by mi ktosi povedal, že plánovanie nákupov sa dá posunúť na ešte vyššiu úroveň než je klasická, papierová forma. Ale priatelia, možné je všetko.

Nainštalovaním mobilnej aplikácie na vytváranie nákupných zoznamov pre mňa v plánovaní nákupov nastala nová éra. A nad krokom späť – k písaniu nákupného zoznamu na papier – už neuvažujem.

Keďže mobilný telefón mám takmer stále pri sebe, vymeniť papierové prostredie za virtuálne má veľké množstvo výhod:

Continue Reading

Kam so zvyškami vareného alebo pečeného kuracieho mäsa?

Zemiaková baba

Známa česká autorka kuchárskych kníh a majiteľka prvej koncesovanej školy varenia v Čechách, Anuše Kejřová, si v predslove ku kuchárskym predpisom v jednej zo svojich kníh takto povzdychla: “cesta do mužova srdce vede žaludkem (bohužel)”. 

Hoci v mojom prípade cesta do srdca môjho muža vedie aj inakiaľ než len cez žalúdok (našťastie), s Anušou rozhodne súhlasím v tom, že vyhovieť partnerovým chuťovým pohárikom je výhodné pre obe zúčastnené strany – pre kuchára aj pre stravníka. A vlastne, je úplne jedno, či žena varí mužovi alebo naopak; spoločný pôžitok z jedla a radosť, že partnerovi chutí doma uvarené jedlo, sú pocity, ktoré vzťahu môžu len pomôcť.

Lenže, dostať sa u partnera do pozície kuchárskej bohyne vôbec nie je ľahké. V časoch, keď sme si s mojím mužom začali nažívať v jednej domácnosti a ja som sa snažila variť najlepšie ako som vedela, on akosi často spomínal kuchárske umenie svojej mamy a jej skvelé jedlá. Lebo, ona varí naozaj úžasne, to sa musí povedať. Mojím snom v tej dobe bolo jediné; aby môj manžel raz povedal “to bolo výborné, presne ako od mojej mamy”.

Zistila som, že ak si chcem nájsť cestu k žalúdku svojho drahého, musím sa naučiť podľa receptov jeho mamy minimálne tri jedlá – vianočnú kapustnicu, vianočný kapustový osúch a zemiakovú babu.

Ako na prvú som si trúfla na zemiakovú babu. Vypýtala som si od Evky recept, zopár krát ju s ňou upiekla a potom som ju začala skúšať doma sama. Hneď na prvý, a bohužiaľ ani na druhý krát sa búrlivé ovácie z mužovej strany nekonali – ale postupne som na babe vychytala všetky chybičky a odhalila všetky úskalia…a viete čo? 

Minule mi to povedal: “To bola baba presne ako od mojej mamy.” A keďže baba okrem iného poskytuje aj úžasný priestor na upotrebenie zvyškov, rada sa s vami o tento recept podelím. Ja som do nej tento krát zakomponovala kuracie mäso, ktoré mi ostalo z vývaru.

Continue Reading

Máte doma 4 prezreté banány? Sem s nimi!

Banánové muffiny

Od malička som mala zberateľské sklony. Keď som bola školáčka, zbierala som céčka a známky, potom kamene a mušle, neskôr nálepky. V predpubertálnom období ma chytilo obdobie plyšákov, ktoré ale našťastie veľmi rýchlo skončilo, lebo sa ukázalo ako maximálne nerentabilné a priestorovo náročné. Objavilo sa aj obdobie zbierania receptov, z ktorého mám teraz asi najväčší úžitok, lebo mi z neho ostal poriadne hrubý šanon plný receptúr z vtedy vychádzajúcich časopisov – zo Slovenky, Života aj z Praktickej ženy; dnes už naozajstný zberateľský materiál.

Počas strednej školy moje zberateľské nutkanie pokračovalo zbieraním pohľadov od chlapcov, ktorí sa mi páčili a na vysokej som zase začala považovať za aktraktívne zbieranie neprespatých nocí. Páni moji, ako by sa mi teraz zišla tá ľahkosť a energia, a akou sa mi vtedy zbierali prebdeté nočné hodiny!

Najkurióznejším zberateľským počinom však bolo zberateľstvo vreciek na nevoľnosť, ktoré som si brala z lietadiel počas výletov do zahraničia; dokonca som o ne prosila aj ďalších lietajúcich známych. Mali peknú potlač – s logom aerolínií, ale odkedy začali niektoré letecké spoločnosti dávať do lietadiel čisto biele sáčky bez potlače, začala sa javiť táto zberateľská vášeň ako dosť čudný koníček.

A tak som sa zase vrátila k zbieraniu receptov. Je to priestorovo úsporné, lebo dnes už recepty skladujem v telefóne alebo v počítači, finančne nenáročné a časovo flexibilné. A aj praktické, lebo recepty využijem určite lepšie, ako plyšáky na poličke alebo zbierku známok v albume.

A mám aj zopár kategórií, ktoré zbieram obzvlášť rada – napríklad recepty z banánov. Medzi moje obľúbené patria napríklad tieto banánové muffiny.

Continue Reading