Varenie zo všetkého, čo sa doma nezje na prvý šup
Tieto koláčiky sú u nás v poslednej dobe veľkým hitom. Preto ak mi občas zvýši tvaroh, s radosťou sa vždy do nich pustím. Ich plnka sa dá tak isto poňať v zmysle míňania domácich zásob a skončiť v nich môžu orechy, mak, staršie jabĺčka, husté lekvár alebo čerstvé ovocie s menším podielom vody.
Moje deti milujú cestoviny s tvarohom. A ja ich milujem tiež. Patria totiž k jednej z mojich záchranných barličiek vtedy, keď nestíham a keď ma zároveň opustí fantázia aj chuť do varenia. Lebo, žiaľ, aj to sa občas stáva.
A občas sa tiež stáva, že ak máme na obed alebo na večeru cestoviny s tvarohom, trocha toho tvarohu ostane. Nuž a keď mi v tom čase ostane šľahačková smotana, napríklad z prípravy krémovej polievky, čokoládovej ganache alebo dekandentnej omáčky na cestoviny (lebo z tejto kombinácie ešte nikto nezoštíhlel), verdikt je jasný.
Domáci pribináčik. A ten moje deti milujú. A ja milujem ich. Za to, že sme tak dobre zohratý tím a čo mama pripraví, to ony (väčšinou) zjedia.
Stalo sa mi to, prosím pekne, nedávno. Ja, ktorá bojujem proti zvyškom ako sa len dá, som si ho sama vyrobila.
Na obed som uvarila krémovú tekvicovú polievku a keď som hľadela na tanier plný nádhernej oranžovej delikatesy, dostala som neskutočnú chuť ozdobiť ju troškou tekvicového oleja, posypať tekvicovými semiačkami a dielo zavŕšiť…kopčekom bieleho jogurtu.
Čo v praxi znamenalo, načať nový kelímok s jogurtom, odobrať z neho za lyžicu, otvorený kelímok vrátiť späť do chladničky a modliť sa, že naň nezabudnem. Ak by som totiž zabudla, iste tušíte, kde a ako by zabudnutý jogurt skončil.
Nie nie, to som veru nechcela a tak som počas vychutnávania polievky rozbehla myšlienkové pochody na tému “ako upotrebiť zvyšok bieleho jogurtu”. S dovetkom – “IHNEĎ”. Pričom som očkom hádzala po kuchyni a hľadala inšpiráciu. A tá prišla! Žmurkala na mňa z misy s ovocím a mala meno pomaranč. Vyriešené. Na olovrant sa bude konať jogurtovo-pomarančové smoothie.