Varenie zo všetkého, čo sa doma nezje na prvý šup
Tento rýchly slaný závin považujem za jeden z najlepších a najchutnejších spôsobov, ako si poradiť zo zvyškom ryže z víkendu. Stačí ju zabaliť do lístkového cesta so správnymi ingredienciami a razom máte na stole skvelú, luxusne vyzerajúcu večeru.
Tlakáč, papiňák, kuchta. Osvedčený pomocník našich mám a babičiek. A možno aj ten váš.
Ak patríte k majiteľom tlakového hrnca, určite naň nedáte dopustiť. Ak ho však ešte nemáte, možno vám dám týmto článkom chrobáka do hlavy.
Ja osobne v tlakovom hrnci varím odkedy sa nám narodili deti. Podrobnejšie som si však jeho výhody začala všímať až počas prípravy kuchárskej knihy pre Ecocapsule.
Pri príprave jedál sme totiž potrebovali minimalizovať množstvo energie pri varení, zároveň minimalizovať odpad z obalov od potravín a tiež ušetriť miesto potrebné na skladovanie potravín.
A verdikt? Mať tlakový hrniec sa oplatí.
Čo je teda na tlakovom hrnci také úžasné? Poďme na to postupne.
To, že varené zemiaky sú ideálne na zvláčnenie ciest a dosiahnutie väčšej mäkkosti, niet pochýb. Ja som si však povedala, že pôjdem proti prúdu a skúsim spraviť s pomocou varených zemiakov sušienky. Chrumkavé a najmä, doplnené trochu netradičnejšími surovinami, než aké v prípade zemiakov používame v tradičnej kuchyni. A skryl sa v nich aj zvyšok varených zemiakov.
Po inšpiráciu som zaletela do svojej špajze a chladničky, ktoré ponúkajú celkom slušný repertoár surovín hojne používaných v talianskej kuchyni. V tomto prípade som siahla po čiernych olivách a troche parmezánu a zo záhona na terase utrhla pár vetvičiek rozmarínu. Na pomoc prizvala pár kvapiek citrónovej šťavy a vznikla kombinácia, o ktorej netreba dlho hovoriť. Lepšie totiž ochutnať.
Nuž a na srdci už mám len jednu vec…
V stredu 12.12.2018 bol pre mňa špeciálnym dňom – konal sa krst knihy Do poslednej omrvinky, ktorú sme napísali spoločne s Vojtom Artzom – znalcom slovenskej gastronómie ho určite netreba predstavovať.
Okrem knihy bol však krst špeciálny aj inou udalosťou – podpisom Memoranda o neplytvaní potravinami medzi spoločnosťou Metro a Slovenským zväzom kuchárov a cukrárov.
Mám rada jeseň. Pre jej úžasné farby. Milujem do žlta a do červena sfarbené lístie a pestrú paletu farieb jesennej zeleniny. Nádherná farba červenej kapusty hovorí za všetko.
A je aj chutná. Keď príde november, kúpim hus alebo kačku, aby sme si aspoň raz do roka mohli dopriať hody v podobe pečeného operenca s červenou kapustou a zemiakovými lokšami.
Apropo, červená kapusta…zišiel by sa vám recept pre prípad, že by vám ostal kúsok nespotrebovanej hlavičky tejto krásne sfarbenej zeleniny? Nech sa páči, krémová polievka z červenej kapusty, k vašim službám a na vaše taniere.
Hoci nie som fanúšikom mobilných aplikácií a ešte donedávna som vážne uvažovala nad výmenou svojho smartfónu za obyčajný telefón bez internetového pripojenia, vďaka aplikácii na písanie nákupných zoznamov som tieto úvahy prerušila. Je totiž fajn pomocníkom, najmä ak máte svoje nákupy radi pod kontrolou a papierové zoznamy občas strácate.
Na čo je teda dobrá aplikácia na vytváranie nákupných zoznamov? Čo dokáže? Ako si vybrať takú, ktorá mi bude vyhovovať? Dozviete sa v nasledujúcich riadkoch.
Nakupovanie s nákupným zoznamom šetrí čas aj peniaze; v tom sa zhodneme asi všetci. A dokonca, vďaka zoznamu sa dá skvele predísť plytvaniu s potravinami.
V mojom prípade, ak si nákup naplánujem, je vysoká šanca, že sa vyhnem nepremyslému vkladaniu vecí do nákupného košíka. Nakúpim len to, čo mám v zozname, inými slovami, len to, čo potrebujem. Ľahšie sa mi tiež odoláva lákavým akciovým ponukám a nenakúpim niečo, čo už doma mám alebo nenakúpim niečoho priveľa. Vyhadzovanie potravín z chladničky – či už pokazených alebo s uplynutým dátumom spotreby – je totiž čosi, čomu sa vyhýbam ako čert krížu.
Poznám veľa ľudí, ktorí si nakupovanie bez nákupného zoznamu vôbec nevedia predstaviť. A ja tiež nie. Preto som až donedávna v kuchynskej zásuvke poctivo ukrývala notes, do ktorého som si zapisovala všetko, čo by som pri najbližšej návšteve obchodu nemala zabudnúť kúpiť. V obchode sa vďaka zoznamu príliš nezdržujem, nakupujem oveľa rýchlejšie a bez stresov, či som nezabudla kúpiť čosi dôležité. A bonusom sú tiež ušetrené nervy, lebo moje deti neznášajú pomalé nakupovanie; keď prekročím určitý časový limit, dajú mi to poriadne najavo.
Skrátka, písanie nákupného zoznamu už k môjmu životu patrí rovnako neoddeliteľne, ako každodenné umývanie zubov. Avšak, ešte pred niekoľkými mesiacmi by som sa veľmi čudovala, ak by mi ktosi povedal, že plánovanie nákupov sa dá posunúť na ešte vyššiu úroveň než je klasická, papierová forma. Ale priatelia, možné je všetko.
Nainštalovaním mobilnej aplikácie na vytváranie nákupných zoznamov pre mňa v plánovaní nákupov nastala nová éra. A nad krokom späť – k písaniu nákupného zoznamu na papier – už neuvažujem.
Keďže mobilný telefón mám takmer stále pri sebe, vymeniť papierové prostredie za virtuálne má veľké množstvo výhod:
Známa česká autorka kuchárskych kníh a majiteľka prvej koncesovanej školy varenia v Čechách, Anuše Kejřová, si v predslove ku kuchárskym predpisom v jednej zo svojich kníh takto povzdychla: “cesta do mužova srdce vede žaludkem (bohužel)”.
Hoci v mojom prípade cesta do srdca môjho muža vedie aj inakiaľ než len cez žalúdok (našťastie), s Anušou rozhodne súhlasím v tom, že vyhovieť partnerovým chuťovým pohárikom je výhodné pre obe zúčastnené strany – pre kuchára aj pre stravníka. A vlastne, je úplne jedno, či žena varí mužovi alebo naopak; spoločný pôžitok z jedla a radosť, že partnerovi chutí doma uvarené jedlo, sú pocity, ktoré vzťahu môžu len pomôcť.
Lenže, dostať sa u partnera do pozície kuchárskej bohyne vôbec nie je ľahké. V časoch, keď sme si s mojím mužom začali nažívať v jednej domácnosti a ja som sa snažila variť najlepšie ako som vedela, on akosi často spomínal kuchárske umenie svojej mamy a jej skvelé jedlá. Lebo, ona varí naozaj úžasne, to sa musí povedať. Mojím snom v tej dobe bolo jediné; aby môj manžel raz povedal “to bolo výborné, presne ako od mojej mamy”.
Zistila som, že ak si chcem nájsť cestu k žalúdku svojho drahého, musím sa naučiť podľa receptov jeho mamy minimálne tri jedlá – vianočnú kapustnicu, vianočný kapustový osúch a zemiakovú babu.
Ako na prvú som si trúfla na zemiakovú babu. Vypýtala som si od Evky recept, zopár krát ju s ňou upiekla a potom som ju začala skúšať doma sama. Hneď na prvý, a bohužiaľ ani na druhý krát sa búrlivé ovácie z mužovej strany nekonali – ale postupne som na babe vychytala všetky chybičky a odhalila všetky úskalia…a viete čo?
Minule mi to povedal: “To bola baba presne ako od mojej mamy.” A keďže baba okrem iného poskytuje aj úžasný priestor na upotrebenie zvyškov, rada sa s vami o tento recept podelím. Ja som do nej tento krát zakomponovala kuracie mäso, ktoré mi ostalo z vývaru.
Od malička som mala zberateľské sklony. Keď som bola školáčka, zbierala som céčka a známky, potom kamene a mušle, neskôr nálepky. V predpubertálnom období ma chytilo obdobie plyšákov, ktoré ale našťastie veľmi rýchlo skončilo, lebo sa ukázalo ako maximálne nerentabilné a priestorovo náročné. Objavilo sa aj obdobie zbierania receptov, z ktorého mám teraz asi najväčší úžitok, lebo mi z neho ostal poriadne hrubý šanon plný receptúr z vtedy vychádzajúcich časopisov – zo Slovenky, Života aj z Praktickej ženy; dnes už naozajstný zberateľský materiál.
Počas strednej školy moje zberateľské nutkanie pokračovalo zbieraním pohľadov od chlapcov, ktorí sa mi páčili a na vysokej som zase začala považovať za aktraktívne zbieranie neprespatých nocí. Páni moji, ako by sa mi teraz zišla tá ľahkosť a energia, a akou sa mi vtedy zbierali prebdeté nočné hodiny!
Najkurióznejším zberateľským počinom však bolo zberateľstvo vreciek na nevoľnosť, ktoré som si brala z lietadiel počas výletov do zahraničia; dokonca som o ne prosila aj ďalších lietajúcich známych. Mali peknú potlač – s logom aerolínií, ale odkedy začali niektoré letecké spoločnosti dávať do lietadiel čisto biele sáčky bez potlače, začala sa javiť táto zberateľská vášeň ako dosť čudný koníček.
A tak som sa zase vrátila k zbieraniu receptov. Je to priestorovo úsporné, lebo dnes už recepty skladujem v telefóne alebo v počítači, finančne nenáročné a časovo flexibilné. A aj praktické, lebo recepty využijem určite lepšie, ako plyšáky na poličke alebo zbierku známok v albume.
A mám aj zopár kategórií, ktoré zbieram obzvlášť rada – napríklad recepty z banánov. Medzi moje obľúbené patria napríklad tieto banánové muffiny.
Cestoviny, cukety a paradajky, to je taká moja letná klasika. Vyskúšala som ich už v mnohých variantách, ale táto je zatiaľ tá naj. Jednoduchá, rýchla, ľahká a…lahodná. V recepte je možné použiť čerstvo uvarené cestoviny, aj ich zvyšok; v horúcej zeleninovej omáčke sa totiž krásne prehrejú a vo finále bežný stravník ani nepozná, že by špagety mohli pochádať napríklad zo včerajšieho obeda.