Ak máte pocit, že si z vás dnes robím dobrý deň, tak si to prosím naozaj nemyslite. Jedlo, ktoré na vás pozerá z fotky hore nie je žiadny výtvor premotivovaného kuchára, ani jedlo uplácané štýlom „ako psíček s mačičkou robili tortu“. Je to seriózny pokrm, ktorý má za sebou dlhú tradíciu a ktorý si mnohí nosia v srdciach ako láskavú spomienku na detstvo, babičkin dom a bezstarostné letné prázdninové dni. Aj ja ho poznám z detstva a ma vždy odnesie k mojej babičke na Záhorie. A aj na drevenicu uprostred hustých javorníckych lesov, kde bolo vždy veľa hladných detských krkov a veľmi skromné podmienky na varenie.
A keďže s prichádzajúcou jedeňou zvykne na človeka prísť určitá nostalgia za pohodovými letnými dňami, ktoré už odišli, celkom ma potešilo, že nám ostalo trocha halušiek, ktoré tradične robievame k paprikášu. Presne tie isté halušky sú totiž základom zašubraného regimentu – jedla, ktoré v tých, ktorí ho poznajú, vyvoláva presne tie isté hrejivé pocity, ako u iných spomienka na maminu krupicovú kašu.
