Varenie zo všetkého, čo sa doma nezje na prvý šup
“Pizzaaaaaaaaaaaa!!!” Tento výkrik počujem vždy, keď doma deťom oznámim, že budem robiť pizzu. Domácu verziu tejto talianskej pochúťky milujú – a ja zas milujem priestor na experimenty, ktoré mi pizzové cesto umožňuje. Samozrejme, nebudem sa nimi chváliť žiadnemu rodenému Talianovi, ALE! Ja si hovorím že: 1/ doma si môžem robiť čo chcem a 2/ účel svätí prostriedky. V tomto prípade zemiaky, ktoré akousi náhodou zvýšili.
Zemiaky, zemiaky, kam s vami? Ak si občas kladiete aj vy túto otázku po tom, čo vám zvýši trocha varených zemiakov, s pomocou tohto receptu vyčaríte jednoduchú a chutnú večeru. U nás sú chlebové placky vždy príjemným spestrením jedálnička a ak nestihnem ísť do obchodu po pečivo, tak aj výborným záchranným kolesom.
Zvyšné zemiaky patria medzi suroviny, ktoré mi pri prihlasovaní do newslettera spomínate najčastejšie. A chceli by ste na ne recepty. Tento je rýchly a jednoduchý a poradíte si vďaka nemu aj s kúskom tekvice.
Zemiakové šúľance (a zemiakové cesto všeobecne) som vždy mala v priam posvätnej úcte. Preto by mi ani vo sne nenapadlo robiť ich zo zyšku varených zemiakov. Akosi som si nevedela predstaviť, že by som ich spravila inak, než tradične – zo zemiakov varených v šupke.
Keď sa mi však v chladničke objavil hrniec, v ktorom sa o slovo pýtali zvyšné zemiaky od obeda, telo hlásilo stupeň najvyššej únavy a hlava tiež, hoci musela ešte vymyslieť, čo na večeru, povedala som si, hop alebo trop. Skúsim z nich spraviť šúľance, aspoň budem o skúsenosť múdrejšia.
Môj pokus skončil prekvapivým úspechom. Hoci zemiaky varené v šupke budú pre mňa navždy pri príprave zemiakového cesta surovinou číslo jeden, na záchranu zvyšných varených zemiakov v podobe šúľancov sa odvtedy podujímam ochotne a s úsmevom. Je totiž radosť na ne pozrieť a rovnako veľká jesť ich.