Varenie zo všetkého, čo sa doma nezje na prvý šup
Ale daj pokoj teraz v lete s vajcovým chlebom. Pošli ho na dovolenku a sprav si niečo ľahšie do žalúdka.Ty si zas môžeš spraviť dovolenku doma – s bruschettou na tanieri sa behom pár sekúnd ocitneš v Taliansku. V záhrade ti dozrievajú voňavé sladké paradajky, teraz je ideálny čas na najväčšiu bruschettovú klasiku – tú s paradajkami.
Minule som mala fakt krízu. Chladnička prázdna, moja hlava prázdna, chuť variť bola výrazne nepriamo úmerná mojej únave. Čosi na mňa liezlo, aj všetci okolo mi liezli na nervy, dokonca aj ja sama som si liezla na nervy. No proste deň ako stvorený na to, aby som sa zahrabala niekam do perín a nevyliezala odtiaľ minimálne 24 hodín. Ale ako to už v živote ženy býva, domácnosť nepočká, deti tiež nie a vlastne ani vaše žalúdky. A manžela by tiež bolo fajn privítať niečím teplým keď sa vráti z práce. Okrem otvorenej náruče aj plnými hrncami. Lebo veď viete ako to je – najedený muž rovná sa spokojný muž.
Pozbierala som teda zvyšky svojej energie aj zvyšky, čo mi ostali v chladničke a spravila polievku. S bruchom sýtym a mysľou ukľudnenou chvíľkou v sede pri tanieri plnom polievky sa mi trochu uľavilo.
Som si istá, že tieto pocity dôverne poznáte aj vy, preto vám dnes prinášam recept na rýchlu polievku, v ktorej navyše nájdu svoj šťastný koniec aj zvyšky ryže z predvčerajšieho obeda, prípadne mäso z vývaru.
Tento recept ma naučil veľa. Napríklad vyčarovať z jednej porcie špagiet večeru pre dvoch. Alebo vytvoriť z oschnutých špagiet delikatesu za ktorú by sa nehanbila hádam jediná ostrieľaná kuchárka. A tiež to, aký rozdiel sa skrýva medzi slovíčkami omeleta a frittata. Pretože omeleta aj frittata, to sú vlastne také vaječné sestry. Sú z jednej rodiny, vyzerajú podobne, a predsa sú každá iná.
Ak ešte nie ste príliš hladní, a zaujímalo by aj vás, ako to s tou omeletou a frittatou vlastne je, mám tu pre vás rozptýlenie vo forme malej kapitoly z gastronomického slovníka. Ak vám však už škvŕka v bruchu a potrebujete okamžite začať variť, preskočte rovno k receptu.
Moji milí pasažieri, my letíííííme!!! A že kam? No predsa Do poslednej omrvinky! A keďže tento let je historicky prvý, mohli by sme si trochu naliať. A to jednak pohárik šampanského – lebo prvý štart si zaslúži slávnostnú atmosféru. A potom aj čistého vína – lebo varené kuracie mäso z vývaru vie občas pekne zamotať hlavu. Najmä ak sa nenájde nikto, kto by ho s potešením zjedol.
Neviem ako u vás, ale u nás sa žiadny milovník vareného kuracieho mäsa nenachádza (hoci vývary milujeme nadovšetko). Ja som mala z nedojedeného mäsa z vývaru hlavu už takú zamotanú, že som si jedného dňa povedala: „A dosť! Buď sa premôžem a to mäso zjem na silu, alebo vymyslím, čo s ním.“ Lebo smutný koniec v odpadkovom koši som mu fakt nechcela dopriať.
Tá druhá možnosť sa mi pozdávala viac a tak som začala s mäsom trochu experimentovať. A viete čo sa stalo? Zistila som, že varené mäso je skvelý materiál – dá sa s ním vymyslieť toľko vecí, že som začala vývary variť každý týždeň. Vývar mi poskytol toľko materiálu na hranie, že to by ste neverili. Lebo hrať sa dá s vývarom samotným, aj s mäsom.