Dnes som si zobrala na pomoc futbalové názvoslovie. Nakoľko pochádzam z rodiny, ktorá je založená viac hudobne ako športovo, útočné trio je pre mňa mimoriadne príťažlivý termín. Vždy si pod ním predstavím troch zúrivých violončelistov, ktorí útočia na fajčiarov fajčiacich na zastávkach MHD. (Akože nič proti fajčiarom; fajčiari, ktorých poznám, sú všetko samí skvelí ľudia ktorých nadovšetko ľúbim, ale keď mi niekto dymí do tváre čakajúc na autobus a keď potom cestou dovnútra stúpim na rozmočený mazľavý cigaretový ohorok, mám chuť mať pri sebe violončelo a útočiť).
Fajčiarov však pred Vianocami necháme pokojne fajčiť, pretože prichádzajú sviatky pokoja a mieru a ja si to fakt nechcem s nikým rozhádzať. Zato útočiť budeme – a to tvrdo a vytrvalo. A opäť na zvyšné vaječné bielky. Veď viete, Vianoce, pečenie a tak, viac asi ani nemusím hovoriť.
A tak, ak vám ostali tri vaječné bielky, alebo vám ešte len ostanú, lebo pred Vianocami sa ešte budú piecť vianočky, rada vám prezradím svoju útočnú taktiku. V žiadnom prípade sa totiž nechystám byť defenzívna a nečinne čakať, lebo tých bielkov vo výlevke by bola fakt škoda.
