Varenie zo všetkého, čo sa doma nezje na prvý šup
Máte v chladničke otvorenú tatársku omáčku alebo majonézu a rozmýšľate, čo s ňou? Pre mnohých ľudí predstavuje zvyšok majonézy alebo tatarky problém – nevedia, ako skonzumovať načatý pohár. Čo tak sa ale na tieto dve suroviny pozrieť z opačného konca?
Majonéza ani tatarka však nemusí byť predmetom otázky “čo s ňou?”. Dá sa totiž poňať ako ústredná surovina, ktorá pomôže zachrániť iné potraviny.
Chladničková výzva – praktická časť, prichádza! Trpím chladničkovou slepotou aj ja? Dokážem vidieť v surovinách, ktoré sú v chladničke, aspoň jedno jedlo? A koľko sa mi ich podarí pripraviť z obsahu svojej chladničky, ak sa spoľahnem výlučne na domáce zásoby?
Chcela som si to overiť priamo na vlastnej koži, preto som sa rozhodla, že sa nesúťažne zapojím do #Fridge Challenge aj ja. Výzvy, v ktorej hlavným cieľom je využiť suroviny z chladničky a poraziť pocit, že v nej nie je nič, z čoho by sa nedalo pripraviť jedlo pre celú rodinu.
A prečo nesúťažne? Pretože tu máme aj súťaž, ktorú som sa rozhodla podporiť kvôli jej myšlienke – využiť potraviny, ktoré máme doma a zbytočne jedlom neplytvať. A vy sa môžete do nej samozrejme zapojiť.
S chladničkovou slepotou, známou tiež pod pojmom “fridge blindness”, ste možno mali tú česť aj vy. Prichádza zvyčajne vtedy, kedy nám hlavou začne poletovať otázka: “Čo bude dnes na večeru?” (Alebo na obed, lebo na druhu jedla vlastne vôbec nezáleží). A tak sa postavíme pred chladničku, otvoríme ju, pozeráme do nej a…nič. Hoci vôbec nie je prázdna, máme pocit, že z toho, čo v nej je, žiadna večera ani obed nebude. A tak ju s pocitom frustrácie zatvoríme. A buď si natrieme chlieb s maslom alebo sa rozbehneme do obchodu po niečo pod zub. Alebo si objednáme donášku do domu.
Nebol by to vlastne žiadny problém, keby chladničková slepota často neviedla k tomu, že potraviny z našich chladničiek sa nevyužijú včas a nakoniec časť z nich skončí v koši. Existuje ale vôbec spôsob, ako navariť len z toho, čo máme doma k dispozícii? Navyše bez toho, aby človek zvyšky svojej energie minul na vymýšľanie toho, čo uvarí? Keďže túto novodobú kuchynskú chorobu treba liečiť, rozhodla som sa zapojiť do kampane firmy Hellmann´s, ktorá sa prostredníctvom nej snaží motivovať ľudí, aby zbytočne nevyhadzovali potraviny a poukázať na problém “fridge blindness”.
Moje deti milujú cestoviny s tvarohom. A ja ich milujem tiež. Patria totiž k jednej z mojich záchranných barličiek vtedy, keď nestíham a keď ma zároveň opustí fantázia aj chuť do varenia. Lebo, žiaľ, aj to sa občas stáva.
A občas sa tiež stáva, že ak máme na obed alebo na večeru cestoviny s tvarohom, trocha toho tvarohu ostane. Nuž a keď mi v tom čase ostane šľahačková smotana, napríklad z prípravy krémovej polievky, čokoládovej ganache alebo dekandentnej omáčky na cestoviny (lebo z tejto kombinácie ešte nikto nezoštíhlel), verdikt je jasný.
Domáci pribináčik. A ten moje deti milujú. A ja milujem ich. Za to, že sme tak dobre zohratý tím a čo mama pripraví, to ony (väčšinou) zjedia.
Nedávno som spravila skvelý barter. S mojou spriaznenou blogerskou dušou Andreou sme sa dohodli, že si vypomôžeme. Ona mi zaasistuje pri vyprázdňovaní môjho šatníka a ja jej zas prídem poupratovať chladničku.
Andrea, ktorá píše blog Som minimalistka nemohla byť pre moju výzvu so šatstvom lepšou voľbou, a tak sme môj šatník behom dvoch hodín zredukovali tak, že v nej takmer nič neostalo. Prečo a ako sme to celé zvládli, si môžete prečítať v tomto článku.
Ak vás však skôr trápi obsah chladničky a čaká vás jej upratovanie prípadne neviete, kde robíme všetci chyby, ktoré vedú k vyhadzovaniu jedla, poprezerajte si najskôr obsah svojej chladničky a potom sa pohodlne usaďte – nasledujúce riadky vám možno do jej upratania dajú nečakanú motiváciu.
Čo vo vás vyvoláva pojem “prázdna chladnička”? Je pre vás strašiakom, ktorému sa bránite ako sa len dá alebo sa potešíte, keď v nej nič nie je?
Ja to mám takto:
Kým som bola dieťa, bola som zvyknutá na skôr skromné hospodárenie mojej mamy a v chladničke sme nikdy nemali žiadne zbytočnosti. Žiadnych päť až desať druhov syrov či údenín, viacero ovocných jogurtov na výber, o termixoch či pribináčikoch ani nehovoriac. Bolo v nej maslo, jeden druh syra, občas nejaká šunka, vajíčka, nejaké varené jedlo a zopár fliaš otvorených džemov. Bodka.
Preto som si už ako dieťa sľúbila, že raz, keď budem veľká, moja chladnička nikdy nebude prázna. A vždy, keď ju otvorím, bude v nej niečo dobré, po čom rada siahnem ja alebo moje deti.
Čo som sľúbila, som aj dodržala. Ale viete kam ma doviedla plná chladnička? Do slepej uličky. Viedla totiž priamo do koša, kde skončilo množstvo potravín z mojej vysnívanej chladničky plnej potravín.
A tak nastalo obdobie zvažovania a vnútornej očisty. Zistila som, že plná chladnička vedie k zbytočnému plytvaniu. Že po plnej chladničke túžila viac moja psychika ako moje telo. A aj to, že prázdna chladnička, samozrejme, ak nie ste v hmotnej núdzi, má obrovské výhody.
Ako sa vraví, cesta je cieľ. V prípade chladničky je cestou práve jej vyprázdňovanie. A o tom je práve tento článok – o hravom vyprázdňovaní chladničky. Poďte si ju zahrať so mnou, sľubujem, že sa nebudete nudiť. A ak ju náhodou hráte aj vy doma, dajte mi vedieť, nech je nás, priateľov, pod slnkom viac.