Náš kamarát sa dal na zahradníčenie. Pestuje cibuľu, cesnak, paradajky, fazuľu, dyne, melóny, kukuricu, artyčoky, zemiaky, mrkvu, petržlen, karfiol, brokolicu, kaleráby, kukuricu, skrátka  všetko na čo si len zmyslíte. A aj cukety. Občas sa čosi z jeho fantastických výpestkov ujde aj nám. Ako napríklad nedávno obrovská skoro pol metrová  cuketa. Hotový budzogáň. Žiadna malá decentná cuketka, ktorú si dáte na obed do cestovín, do šalátu alebo na pizzu a je po nej. Žiadny decentný kúsok, ktorý je fuč po jednom obede alebo večeri.

Hoci v prípade cukiet platí, že najlepšie plody sú tie menšie, s veľkosťou 20-25 cm, pri domácom pestovaní sa skrátka občas pritrafí aj podobná obryňa, ako tá moja štyridsaťjeden centimetrová, vážiaca skoro dve kilá, alebo, ak chcete 1970 gramov.

Takéto úctyhodné kúsky potom ich pestovatelia musia buď spracovať nejakým rozumným spôsobom alebo rozdať. A či ste si už polmetrovú cuketu dopestovali sami alebo ste ju dostali, alebo nebodaj kúpili, určite súhlasíte, že čosi také si už zaslúži, čo sa spracovania týka, zodpovednejšie plánovanie. Lebo zjesť ju len tak na posedenie, to nie je veru sranda. Ale viete čo? Asi sa aj dá. Tak aby sme sa z tých cukiet v lete nezbláznili, poďme si z nich niečo urobiť.