Je pre mňa naozaj čarovný pokrm, pretože prekvapivo spája dve veci, ku ktorým nemám veľmi horúci vzťah. Strúhanku a pečienky. Vysvetlím.
V mojej kuchyni sa totiž takmer nevysmáža a bez strúhanky v iných jedlách sa viem zaobísť. So starými rožkami mám teda tak trochu problém, strúhanka sa skrátka v mojej kuchyni veľmi nenosí. Teda nestrúha. A pečienky? Tie rozhodne nepatria k mojim obľúbeným ingredienciám.
Ale! Život v kuchyni je pestrý a plný prekvapení , dokáže spojiť nespojiteľné a zmeniť aj tie najradikálnejšie bytosti na mierumilovné baránky. Lebo ja odjakživa neznášam pečienky. A túto skúsenosť som si z detstva preniesla aj do dospelosti. Pred pár rokmi som sa však v kuchyni u mojich rodičov stretla so svojou švagrinou a štebotajúc o všetkom možnom, som si zrazu všimla, že čosi krája. Keď som sa dozvedela, ČO krája, vybavili sa mi spomienky na obedy v školskej jedálni, typický pach pečienok, moja bezradnosť, čo spravím s obsahom taniera a sklamanie, že budem zase hladná. Takže keď ma naša Ivet ponúkla plnkou z kuracích pečienok, hlava zavelila na útek. No moja ruka, ani neviem prečo, sa zrazu vystrela, ústa povedali ďakujem a jazyk zrazu zistil, že to, čo je v ústach, nie je iba jedlé, ale že je to dokonca veľmi dobré.
