Varenie zo všetkého, čo sa doma nezje na prvý šup
V stredu 12.12.2018 bol pre mňa špeciálnym dňom – konal sa krst knihy Do poslednej omrvinky, ktorú sme napísali spoločne s Vojtom Artzom – znalcom slovenskej gastronómie ho určite netreba predstavovať.
Okrem knihy bol však krst špeciálny aj inou udalosťou – podpisom Memoranda o neplytvaní potravinami medzi spoločnosťou Metro a Slovenským zväzom kuchárov a cukrárov.
Nedávno som pri varení cestovín neodhadla množstvo a navarila som ich viac, než bolo treba. Keďže sa mi to už dlho nestalo, zajasala som, lebo som konečne po dlhom čase mala materiál na recykláciu a tým pádom aj článok na blog. A ako to dopadlo? Tak, že nabudúce tých cestovín znova uvarím viac. Naschvál. Aby som ich mohla opäť zrecyklovať v tomto jedle.
Kto by v novembri odolal lahodnej husacine, lokšiam a dusenej kapuste? Kapusta skrátka k jeseni patrí, navyše, ťažšiu a mastnejšiu husacinu dokáže svojou sladko-kyslou chuťou krásne vyvážiť a odľahčiť.
Občas sa však stane, že z nej trocha ostane, hoci lokše a husacinka padnú kompletne za obeť. Vlastne, za obed. Stačí jeden jediný. Nuž, a čo s tou zvyšnou elegantne sladko-kyslou kapustou, už povie dnešný recept.
– “Zlatinko, máš na niečo chuť?”
– “Áno, mami, urobíš mi zase kamienky?”
– “Jasné, že urobím, dnes je už ale neskoro – hneď zajtra ti ich upečiem, dobre?”
…prosím vás, kto to kedy počul, piecť deťom kamene, to je snáď zlý vtip alebo prípad pre sociálku tá matka, nie?
Nuž, aby som to uviedla na správnu mieru, tá matka som ja a tie kamienky nie sú naozajstné kamene, ale názov “kamienky” u nás naše ratolesti vymysleli dezertu s názvom crumble. Nenechajte sa teda pomýliť ani odradiť, “kamienky” sú totiž úplne super.
Vôbec netuším, čo moje deti viedlo k vynájdeniu takéhoto pomenovania, pretože chrumkavá posýpka, ktorú nazvali kamienkami, ničím, ale naozaj ničím kamene nepripomína. Minimálne chuťou a tvrdosťou určite nie. Na betón.
V každom prípade, “kamienky” sú super. A to aj kvôli tomu, lebo sa do nich dá kadečo dobré schovať. Napríklad taká vynikajúca kvásková vianočka, ktorá už nie je celkom mäkká a za konzumáciu ktorej sa naozaj oplatí zabojovať.
Na blogu sa síce venujem najmä zvyškom, leto je však výnimkou. Príroda nám teraz ponúka všetky svoje jedlé esá a zeleninové tromfy sype ako z rukáva. V prípade cukety občas až akosi prirýchlo, však?
Tento rok sa mi konečne podarilo doladiť recept na cuketové muffiny a tretí týždeň Prečítaného leta s témou priateľstva mi prišiel náramne vhod. Ak sa na návštevu ohlásia kamaráti či známi, chcelo by to rýchly dezert a cuketa tečie z každého kúta kuchyne, muffiny môžu byť celkom fajn riešením, čo myslíte? (Nehovoriac o tom, že také muffiny môžu byť okrem uvítacieho pokrmu pre kamošov aj fajn program pre partiu spriatelených detí či nástroj zmierenia rozhnevaných kamarátov.)
Ak netušíte, čo je to to Prečítané leto, pozrite sa na ich webstránku, Facebook, či rovno vhupsnite do Rodičovskej skupiny a inšpirujte sa, ako sa bavia deti a rodičia – knihomoli. Ak máte deti a knihy sú vaši obľúbení spoločníci, alebo ak len hľadáte letné spestrenie, možno to bude pre vás zásah do čierneho. A tajne dúfam, že zásah do čierneho by mohol byť aj recept na cuketové muffiny.
Kedysi som mala priam hrôzu z toho, ak mi ostali prezreté banány. Nikto totiž nikdy o ne nejavil záujem a tak tento čierny Peter ostal vždy v rukách mne.
Dnes sa tomu však teším. Lebo tento koláč, to je moji drahí, zatiaľ ten najlepší banánový koláč, aký sa v našej kuchyni kedy upiekol. A s kľudným svedomím ho prehlasujem aj za najzdravší banánový koláč mojej kuchyne, ak sa teda koláč vôbec dá nazvať zdravým. Lebo koláč, aj keď bude z tých najlepších surovín, poctivý a domáci, vždy ostane len maškrtou a nie jedlom na zasýtenie. A maškrta, rovná sa vždy kalórie navyše, teda také ktoré k životu nepotrebujete.
Nuž ale, kto by si občas rád nezamaškrtil? Ak máte radi koláče, v ktorých zložení nie je biela pšeničná múka ani biely cukor, toto bude čosi pre vás. Tento koláč obsahuje len trocha špaldovej múky, kopec ovsených vločiek, sladený je najmä banánom. Aby sme však neboli zas takí prudko zdraví, nejaké tie kalórie mu pridáva maslo a trstinový cukor. Na čo chcem však upriamiť pozornosť, je chuť a zážitok pri jedení. Chrumkavá ovsená posýpka na povrchu koláča, ktorý je krásne prevoňaný banánom a ak chcete, aj iným ovocím, ak nemáte po ruke dosť banánov.
Tak čo, idete do neho tiež?
Problém plytvania potravinami konečne začína rezonovať aj na Slovensku. Vďaka svojmu blogu mám možnosť spoznávať množstvo nadšencov, ktorým táto téma nie je ľahostajná a snažia sa v tomto smere o osvetu. Pretože tá je veľmi dôležitá.
Mestský a konzumný životný štýl spôsobuje, že oveľa rýchlejšie zabúdame na to, koľko úsilia a zdrojov je potrebných na výrobu potravín. Netušíme, odkiaľ sú potraviny, ktoré máme na tanieri, nevieme, ako sa vyrábajú, a často s nimi ani nevieme hospodáriť.
Posledný májový víkend sa na bratislavskom hrade uskutoční už po niekoľký krát Slovak Food Festival. Tento ročník je však výnimočný svojou témou, ktorou je práve (ne)plytvanie potravinami. Hlavnou hviezdou festivalu nebudú luxusné lahôdky, ale obyčajná krivá zelenina alebo zvyšky jedla, z ktorých bude čarovať renomovaný šéfkuchár Jaroslav Ertl.
Tešiť sa môžete aj na prednášky s tematikou food-waste, ktoré zastreší združenie Free Food a moja maličkosť. So mnou budete mať možnosť vidieť sa v sobotu doobeda. Ak budete však mať iné plány, posielam vám aspoň tento záchranársky recept na zvyšok ryže. Pretože aj na zrnku ryže záleží.
“Ja strúhanku nemeliem, lebo rezne doma nerobievam.” Túto vetu som počula snáď už sto krát.
Vždy však existuje “ale”. A to aj v prípade strúhanky. Tá je totiž takou zaujímavou surovinou, že mi je až ľúto, že sa jej použitie obmedzuje len na prípravu vysmážaných jedál, zahusťovanie rôznych pokrmov, prípade vysypávanie foriem na pečenie.
Preto prišiel čas tento strúhankový mýtus vyvrátiť a ukázať, že strúhanka a vysmážanie je len jeden z tisíc spôsobov, ktoré táto surovina ponúka. Pretože strúhanka sa dá použiť aj bez kvapky oleja a rozpálenej panvice. Napríklad ako závarka do polievky. Dámy a páni, zoznámte sa, na scénu prichádzajú pasatelli. Jednuduchá cestovina do polievky, ktorú poznajú všetky šetrné talianske gazdinky a nonny.
Ako zatočiť s jarnou únavou? Poriadnou dávkou vitamínov predsa! Tento rok ma jarná únava drapla neočakávane a poriadne. Asi preto, lebo doteraz som nechcela veriť, že existuje.
A tak som proti nej vytasila zbrane najväčšieho kalibru. Spánok a vitamíny. Naklusala som na trh a nakúpila prvú jarnú zeleninu a bylinky. No a o týždeň neskôr mi moja týždenná dávka zdravia prišla v bedničke. Našťastie, Svet bedničiek do nej pribalil aj poriadnu dávku žihľavy. Pretože, žihľava je nie len zdravá a momentálne navýsosť sezónna a lokálna, ale je aj skutočnou kuchárskou lahôdkou.
Keďže žihľavový čaj, smoothie, pesto, praženica ani polievka sa mi nezdali dostatočne veľkou výzvou, skúsila som žihľavové risotto. Hoci tento pokrm neobsahuje žiaden zvyšok, nedá mi nepodeliť sa s týmto receptom.
Pretože, dnešným dňom vyhlasujem žihľavové risotto za stálicu nášho jarného rodinného menu. Dokonca ani deti sa nenechali odradiť jeho zelenou farbou. Pretože, ako určite viete, deti a zelená farba na tanieri, to niekedy nejde dokopy. Žihľavové risotto však zobrali na milosť a dostala som dokonca požiadavku, že “maminka, toto môžeš uvariť aj nabudúce”.
No neuvarili by ste im ho aj inokedy? Ja hoci aj zajtra.
Možno ste si aj vy všimli, že ak idete do obchodu s prázdnym žalúdkom, nakupujete inak, ako keď ste sýti.
Možno ste aj vy prišli na to, že hladný človek rozmýšľa úplne inak, ako ten, čo má plné brucho.
Preto mnohé články a príručky o plytvaní jedlom hovoria, že nakupovať by sme nikdy nemali vtedy, keď sme hladní. Tovar v obchode je pre nás vtedy obrovským lákadlom a je ťažké mu odolať. Často tak nakúpime potraviny, ktoré by nás ani nenapadlo kúpiť, ak by sme do obchodu šli napríklad tesne po raňajkách, obede či po večeri.
Dá sa však nákupom s prázdnym žalúdkom vôbec vyhnúť? V tomto článku nájdete rady, ako držať na uzde svoje chute, ak do obchodu vkročíte hladní, aj ako odstrániť katastrofu v podobe priveľkého nákupu, ktorý ste si doniesli domov spolu s dierou v bruchu.