Luxusná recyklácia prezretých banánov alebo o tom, ako zatočiť s jesennou melanchóliou

Banánové lievance

Prezreté banány a mrazené ovocie majú v sebe čosi nostalgické. Už to nie sú tie krásne čerstvé výstavné kusy. Banány sa s pribúdajúcimi hnedými škvrnami dostávajú do jesene svojho života a mrazené ovocie má tiež s jeseňou veľa spoločného. Po lete ho býva obvykle v mrazáku plno.

Proste s upršanými sychravými jesennými dňami, jesennou melanchóliou a odchádzajúcim letom ideálna kombinácia. Ak máte chuť si počas chladných a mokrých jesenných rán nostalgicky zaspomínať na leto a pripomenúť si jeho teplo a vôňu, vezmite si na pomoc práve banány, mrazené ovocie, Jacka Johnsona a na raňajky si pripravte banánové lievance. A že akého Jacka Johnsona? Nie, nie je to žiadny kamarát Jacka Danielsa alebo Johnnyho Walkera, ale sympatický americký spevák, ktorý špeciálne k nášmu receptu a k jesennému upršanému ránu napísal príjemnú pieseň Banana pancakes 😉 .

Tak si ju pustite, a kým Jack dospieva, lievance máte na stole, lebo sú nielen chutné ale aj rýchle. Ok, možno na tom stole nebudú úplne všetky, ale minimálne prvý bude hotový. No a čo môže byť v lenivé upršané ráno lepšie než sladké, chutné, voňavé a hlavne rýchle raňajky? Ak stále váhate, či si lievance spravíte alebo nie, mám aj ďalší argument. Lievance sú jednoduché na prípravu. Na ich prípravu vám stačia tri ingrediencie – banány, polohrubá múka a vajcia.  Ak však máte chuť sa hrať a experimentovať, mám ešte zopár tipov, ako z banánových lievancov spraviť skutočný zážitok.

Continue Reading

Návod na to, ako spotrebovať rukolu a spriateliť ju s vlastnou rodinou

Rukolové pesto

Občas sa mi stane, že dostanem šialenú chuť na rukolu. Ľudovo povedané, huba mi priam piští za tou jej horkou chuťou. Vtedy sa v obchode proste neudržím a vždy uchmatnem vaničku plnú tejto pikantnej rastlinky.

Lenže, moje rukolové nadšenie so mnou u nás doma bohužiaľ nikto nezdieľa . Všetci moji chlapi k nej majú nie že vlažný, ale skôr vôbec žiadny vzťah. Na tanieri ju tolerujú – ale len na tom mojom. Takže si iste viete predstaviť, že celú tú vaničku plnú rukoly musí zjesť kto? Presne tak, ja. A hoci ma po nej občas prepadne šialená chuť, zjesť celú vaničku v priebehu pár dní, to je pre mňa fakt ťažká úloha. Náročná asi tak, ako pre pre princa Bajaju poraziť sedemhlavého draka aj Čierneho princa dokopy.

Continue Reading

Zábavka pre všetkých, ktorí chcú dopriať pekný koniec pootváraným džemom v chladničke

Džemové košíčky

S džemami je to tak. (Aspoň u nás doma). Vždy, keď vidím neotvorenú fľaštičku voňavého domáceho džemu, bola by som ochotná odprisahať, že po otvorení nevydrží nájazdy mlsných jazýčkov dlhšie ako dva dni.

Niekedy je to naozaj tak, najmä pri tých menších pohárikoch. Ale občas džem postihne osud „džemu – čakateľa“. A že na čo čaká? No predsa na tie mlsné jazýčky, ktoré si na ňom po otvorení výdatne pochutili, ale akosi ho zabudli dojesť. A tak na ne chudák čaká v chladničke, ale veľa krát sa stane, že miesto mlsných jazýčkov sa dočká plesne.

Nedávno som si uvedomila, že zopár džemov – čakateľov sa chúli aj vzadu v pravom rohu na najvyššej poličke mojej chladničky. Kto vie, prečo sa im vždy ujde take málo atraktívne miesto?

Aby sa však dočkali šťastného konca, pozvala som ich na malú džemovačku.  A dopadlo to báječne.  Posadila som ich do košíčkov z krehkého cesta a poslala ich do rúry.  A viete ako sa im to páčilo? Pleseň ich nestihla zožrať, za to my áno a to ihneď (pardon za výraz, ale je to pravda). 

Continue Reading

Nostalgický tip pre tých, ktorým ostali halušky z perkeltu či paprikáša

Ak máte pocit, že si z vás dnes robím dobrý deň, tak si to prosím naozaj nemyslite. Jedlo, ktoré na vás pozerá z fotky hore nie je žiadny výtvor premotivovaného kuchára, ani jedlo uplácané štýlom „ako psíček s mačičkou robili tortu“. Je to seriózny pokrm, ktorý má za sebou dlhú tradíciu a ktorý si mnohí nosia v srdciach ako láskavú spomienku na detstvo, babičkin dom a bezstarostné letné prázdninové dni. Aj ja ho poznám z detstva a ma vždy odnesie k mojej babičke na Záhorie. A aj na drevenicu uprostred hustých javorníckych lesov, kde bolo vždy veľa hladných detských krkov a veľmi skromné podmienky na varenie.

A keďže s prichádzajúcou jedeňou zvykne na človeka prísť určitá nostalgia za pohodovými letnými dňami, ktoré už odišli, celkom ma potešilo, že nám ostalo trocha halušiek, ktoré tradične robievame k paprikášu. Presne tie isté halušky sú totiž základom zašubraného regimentu – jedla, ktoré v tých, ktorí ho poznajú, vyvoláva presne tie isté hrejivé pocity, ako u iných spomienka na maminu krupicovú kašu.

Continue Reading

Nátierka zo zvyškov pečeného mäsa a pečeného cesnaku

Nátierka z pečeného mäsa a pečeného cesnaku

Určite si myslíte, že naváľať sa cesnakom bezprostredne pred odchodom na rande alebo do divadla je poriadne barbarstvo. A myslím si to aj ja. Nedávno sa mi však podarilo nájsť spôsob, ako aj milovník cesnaku môže zjesť čokoľvek s cesnakom bez toho, aby sa pred svojou láskou alebo v akejkoľvek inej spoločnosti blamoval nevhodnou vôňou. A navyše, popri tom minúť aj nejaký ten zvyšok pečeného mäsa.

Continue Reading

Koláč pre všetkých, ktorí majú plnú špajzu marhuľových kompótov a nefunkčný elektrický šľahač

titulka

Máte chuť na koláč ale nechce sa vám tráviť pol dňa vypekaním? Alebo vám nečakane vybuchol mixér a musíte sa spoľahnúť na ručnú prácu? Alebo ste niekde na chalupe, ďaleko od výdobytkov modernej kuchynskej techniky a elektrického vedenia?

Tak zaostrite na tento recept. Okrem toho, že je rýchly, jednoduchý a hotový s minimom úsilia, funguje takmer so všetkými druhmi ovocia, ktoré sa v našom zemepisnom pásme urodí a zavarí. Ak máte doma plnú špajzu marhuľových kompótov a už neviete, čo s tými zaváranými marhuľami robiť, tento recept by mohol upútať vašu pozornosť.

Continue Reading

Revolučný šalát so zvyškami pečeného mäsa

Milujem náhody. Jedna sa totiž postarala o to, že si dnes povieme o tom, ako zatočiť so zvyškami pečeného mäsa. Nedávno som totiž natrafila na skvelý článok Julie Moskin, ktorý nedávno publikovala v sekcii Food denníka The New York Times. To, čo som sa dočítala, ma doslova zdvihlo zo stoličky, zaplavilo eufóriou a naladilo na revolučnú vlnu. Samozrejme, na tú gastronomickú, aby bolo jasné.

Julia v článku píše o novo otvorenej newyorskej pobočke vychytenej reštaurácie Le Coq Rico. O tom, že ide naozaj o top podniky, svedčí nie len ich poloha. Parížsku reštauráciu nájdete neďaleko chrámu Sacré Coeur a tú newyorskú zas priamo na Manhattane. Ich kredit zvyšuje aj to, že zakladateľom Le Coq Rico je šéfkuchár Antoine Westermann, určitý čas držiteľ troch hviezdičiek od Michelina.

Tu by som však s informáciami lifestylového typu skončila a vrhnem sa rovno na to, prečo si táto reštaurácia ale najmä pán Westermann získali moje sympatie. A to aj napriek tomu, že som Le Coq Rico v Paríži ani v New Yorku nielenže nikdy nenavštívila ale okolo nich ani neprešla a nedívala sa oknom dovnútra.

Continue Reading

Zvyšky celých šľahaných vajec? Žiadny problém

Občas v našej chladničke skončí zvyšok rozšľahaných vajec. Najčastejšie po tom, čo nimi potieram cesto na koláče tesne pred tým, než skončia v rozpálenej rúre. Alebo ak občas pri vysmážaní chlebov vo vajci alebo rezňov rozšafne rozbijem viac vajec, ako by bolo treba.

V takýchto situáciách si vždy dávam klasickú kuchynskú rečnícku otázku: “Čo s nimi?” Dnes však táto otázka nebude rečnícka, pretože na ňu existuje odpoveď. A určite nie jedna. Ale keďže mi je úplne jasné, že drvivá väčšina z nás nechce v kuchyni tráviť pol dňa len preto, aby minula zvyšok rozšľahaného vajca, odpoveď znie: “Šup s nimi do praženice alebo omelety.”

Ja som sa tento krát rozhodla, že dám prednosť omelete. A to nie v hocijakej. Dnešný recept je silne inšpirovaný francúzskym spôsobom prípravy omeliet, ktorý mi v poslednej dobe tak učaroval, že omelety momentálne nerobím nijak inak. Omeleta po francúzsky totiž ponúka chuťovo maximálne efektný výsledok za minimálny čas. Proste Amerika, čo si budeme hovoriť. ak ste už dnešnú večeru vyriešili napríklad spomínaným chlebom vo vajci a omeleta vám do programu veľmi neladí, odložte vajcia do chladničky, do nasledujúceho dňa tam bez ujmy vydržia. 

Continue Reading

Nevyhadzujte hlivové stonky,…

Pýtate sa, prečo práve udusiť? Nooo, lebo dusené hlivové stonky = delikatesa². Hmm, sú to asi  trochu čudné počty a možno si myslíte,  že mi v tomto teple už úplne pripieklo mozog, keď tu na vás vyťahujem takéto divné rovnice. Ja viem, Einstein zo mňa nikdy určite nebude, ale touto netypickou matematickou rovnicou som sa len snažila vyjadriť svoje nadšenie zo svojho nedávneho kuchásrkeho objavu.

Bol to totiž taký objav, že som rovno začala od radosti skákať okolo sporáka. Keď ma zbadal môj najdrahší, skúmavo sa na mňa zahľadel, a potom sa ma vážnym hlasom spýtal: A ty čo moja, čo si ty divé huby pojedla? No a ja že: Aaaale čoby, len som udusila hlivu. Ale vieš aká je dobrááááá? A už som mu niesla ochutnať svoj najnovší kuchársky výtvor. Našťastie, aj on sa zatváril spokojne a dokonca prehlásil, že takto mu hliva chutí najviac. 

Continue Reading

Cuketa všade kde sa len pozrieš, proste…

Náš kamarát sa dal na zahradníčenie. Pestuje cibuľu, cesnak, paradajky, fazuľu, dyne, melóny, kukuricu, artyčoky, zemiaky, mrkvu, petržlen, karfiol, brokolicu, kaleráby, kukuricu, skrátka  všetko na čo si len zmyslíte. A aj cukety. Občas sa čosi z jeho fantastických výpestkov ujde aj nám. Ako napríklad nedávno obrovská skoro pol metrová  cuketa. Hotový budzogáň. Žiadna malá decentná cuketka, ktorú si dáte na obed do cestovín, do šalátu alebo na pizzu a je po nej. Žiadny decentný kúsok, ktorý je fuč po jednom obede alebo večeri.

Hoci v prípade cukiet platí, že najlepšie plody sú tie menšie, s veľkosťou 20-25 cm, pri domácom pestovaní sa skrátka občas pritrafí aj podobná obryňa, ako tá moja štyridsaťjeden centimetrová, vážiaca skoro dve kilá, alebo, ak chcete 1970 gramov.

Takéto úctyhodné kúsky potom ich pestovatelia musia buď spracovať nejakým rozumným spôsobom alebo rozdať. A či ste si už polmetrovú cuketu dopestovali sami alebo ste ju dostali, alebo nebodaj kúpili, určite súhlasíte, že čosi také si už zaslúži, čo sa spracovania týka, zodpovednejšie plánovanie. Lebo zjesť ju len tak na posedenie, to nie je veru sranda. Ale viete čo? Asi sa aj dá. Tak aby sme sa z tých cukiet v lete nezbláznili, poďme si z nich niečo urobiť.

Continue Reading