Nedávno som robila poriadok v mrazničke a našla som v ňom kúsok mrazeného bravčového karé. Keď som ho však rozmrazila, nemala som práve náladu na nejaké vymýšľanie, tak som ho udusila. Plátky mäsa som opražila do zlatista v bravčovej masti, potom vo výpeku opražila cibuľku a cesnak, pridala lyžičku dijonskej horčice a mletú papriku, soľ, korenie, zaliala vodou a karé udusila. A dopracovala som sa k jedlu, aké som poznala z detstva, od mojej mamy a babičiek.
Občas vôbec nie je zlé vrátiť sa ku klasike a spraviť si niečo, čo by človek síce do fitness jedálnička nazahrnul, ale pri čom si vybavíte zimnú sánkovačku, vyštípané líca, skrehnuté prsty na nohách aj na rukách, prázdne brucho a potom tanier s mäkkučkým voňavým mäsom, šťavou a ryžou, ktorú vie tak fantasticky uvariť len mama.
A ako som tak zabiehala myšlienkami do detstva, zrazu som si uvedomila, že to šťavnaté mäsko a ryža, ktoré som uvarila, sú fuč a že mi ostala len trocha voňavej mäsovej šťavy. Bolo mi ju ľúto vyhodiť, a vlastne by mi to moje duševné nastavenie na nevyhadzovanie jedla ani nedovolilo. Tak som ju pridala do polievky. A že to vôbec nebolo zlé! Práve naopak, myslím, že šťava z duseného mäsa práve našla celkom fajn využitie.
